Kedy je spolupráca so živnostníkom alebo externým dodávateľom riziková pre firmu?

Spolupráca so živnostníkom alebo externým dodávateľom je pre firmu riziková vtedy, keď v praxi napĺňa znaky závislej práce – dodávateľ pracuje vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, osobne, podľa pokynov firmy a v jej mene. Od 1. januára 2026 už Zákonník práce nevyžaduje ani znak pracovného času určeného zamestnávateľom, takže voľná pracovná doba kontraktora firmu sama osebe neochráni. Ak inšpektorát práce vyhodnotí vzťah ako závislú prácu vykonávanú mimo pracovného pomeru, ide o nelegálne zamestnávanie s povinnou pokutou od 4 000 € do 200 000 €. Riziko sa dá riadiť segmentáciou dodávateľov, zmluvou postavenou na výsledku, prevádzkovou disciplínou a interným auditom.

Odpoveď v skratke

• Rozhoduje skutočný priebeh spolupráce, nie názov zmluvy ani to, že dodávateľ fakturuje cez s. r. o. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca nemôže byť vykonávaná v obchodnoprávnom ani občianskoprávnom vzťahu.
• Štyri znaky závislej práce od 1. 1. 2026: nadriadenosť a podriadenosť, osobný výkon, práca podľa pokynov, v mene zamestnávateľa. Znak „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“ bol novelou č. 261/2025 Z. z. vypustený.
• Najvyššie riziko majú dlhodobí kontraktori na plný úväzok s nadriadeným, firemným e-mailom, dochádzkou a bez iných klientov.
• Pokuta za nelegálne zamestnávanie podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. je od 4 000 € do 200 000 €, pri dvoch a viacerých osobách najmenej 8 000 €; jej uloženie je obligatórne.
• Zmluva má opisovať výstup, nie pracovnú silu: dielo alebo službu s merateľným výsledkom, možnosť subdodávky, vlastné prostriedky, zodpovednosť za vady, odmena viazaná na výsledok.
• Prevádzka musí zodpovedať zmluve a interný audit kontraktorov robte raz ročne; najrizikovejších previesť do pracovného pomeru alebo na dohodu.
• Pri kontrole inšpektorátu práce spolupracovať, predložiť zmluvy a dôkazy o samostatnosti dodávateľa, ale nevysvetľovať vzťah slovníkom pracovného pomeru.

Koho sa téma týka a prečo je dôležitá

Téma sa týka každej firmy, ktorá popri zamestnancoch využíva samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO – živnostníkov a iné osoby podnikajúce vo vlastnom mene), jednoosobové s. r. o., freelancerov, IT kontraktorov, obchodných zástupcov alebo externých špecialistov. Typicky ide o technologické a poradenské spoločnosti, agentúry, výrobné a stavebné podniky s externými montážnikmi a obchodné siete s externými predajcami. Čím dlhšie spolupráca trvá, tým skôr sa „zamestnanecky“ zabehne a zmluva prestane zodpovedať realite.

Finančný dopad nie je len pokuta. Pri prekvalifikovaní vzťahu prichádzajú dodatočné odvody a preddavky na daň zo závislej činnosti, nároky osoby podľa Zákonníka práce, spory o skončenie spolupráce a reputačné dôsledky. Pre firmy, ktoré sa uchádzajú o verejné zákazky alebo čerpajú dotácie, je vylúčenie z verejného obstarávania často citeľnejšie ako samotná pokuta. Všeobecný výklad švarcsystému a sankcií nájdete v našom samostatnom článku Švarcsystém v roku 2026: nová definícia závislej práce, pokuty od 4 000 € a nové pravidlá pri nábore. Tento text sa sústreďuje na manažérsky postup.

Ako roztriediť externých dodávateľov podľa rizika závislej práce?

Prvým krokom je segmentácia – rozdelenie dodávateľov, ktorí sú fyzickými osobami alebo jednoosobovými spoločnosťami, do skupín podľa toho, nakoľko ich spolupráca pripomína pracovný pomer. Hodnotí sa skutočný stav, preto informácie zbierajte od vedúcich tímov, nie len zo zmlúv.

1. Zostavte zoznam všetkých dodávateľov – fyzických osôb a jednoosobových s. r. o.
2. Ku každému zaznamenajte trvanie, rozsah, spôsob odmeňovania, iných klientov, kto a ako mu zadáva prácu, kde a s čím pracuje.
3. Zaškrtnite prevádzkové signály: firemný e-mail, miesto v organigrame, nadriadený, porady, evidencia prítomnosti, schvaľovanie voľna, firemný notebook, vizitka a titul.
4. Každého zaraďte do jednej z troch skupín a určte zodpovednú osobu a termín nápravy.

Pozor na obchodných zástupcov: ak zástupca predáva len pre vás, má pridelený región, denný reporting a fixnú mesačnú odmenu, v prevádzke sa od zamestnanca nelíši. Jednoosobová s. r. o. nie je „bezpečnejšia“ než živnosť – ak konateľ osobne pracuje podľa pokynov a v mene firmy, právnická osoba na posúdení nič nemení.

Ako má vyzerať zmluva s externým dodávateľom, aby nešlo o závislú prácu?

Zmluva nemôže zakryť skutočný stav, je však základ, ku ktorému musí smerovať aj prevádzka:

1. Predmet plnenia je výsledok, nie pracovná sila. Namiesto „IT služby v rozsahu 160 hodín mesačne“ definujte dielo alebo službu s merateľným výstupom; pri rámcových zmluvách používajte objednávky so zadaním, termínom a akceptačnými kritériami.
2. Dodávateľ rozhoduje o spôsobe plnenia. Firma určuje, čo a dokedy, nie ako, kde a kedy. Nutnú prítomnosť v priestoroch firmy uveďte ako technickú požiadavku plnenia, nie ako pracovný režim.
3. Možnosť subdodávky alebo zastúpenia. Osobný výkon je znakom závislej práce; možnosť plniť cez tretiu osobu ho oslabuje. Klauzula musí byť reálna – ak firma každú subdodávku odmieta, nefunguje.
4. Vlastné prostriedky a náklady. Dodávateľ používa vlastné vybavenie a znáša vlastné náklady; zariadenie poskytnuté z bezpečnostných dôvodov upravte ako výpožičku viazanú na projekt.
5. Zodpovednosť za vady a podnikateľské riziko. Zmluvná pokuta za omeškanie, zľava pri vadách a oprava na vlastné náklady sú znaky, ktoré zamestnanec nemá. Odmena za výstup alebo míľniky, nie za hodiny.
6. Nezávislosť a dokumentácia. Bez zákazu práce pre iných klientov (okrem ochrany obchodného tajomstva); bez pojmov „pracovná doba“, „dovolenka“, „nadriadený“. Akceptačné protokoly a výkazy výstupov sú pri kontrole najsilnejší dôkaz samostatnosti.

Ktoré prevádzkové návyky robia z kontraktora zamestnanca?

Inšpektorát práce neposudzuje len zmluvu – vyžiada si e-maily, organizačnú štruktúru, evidenciu prítomnosti a vypočuje dodávateľa aj vedúcich. Rozhodujú každodenné drobnosti.

Dodávateľom neposkytujte zamestnanecké benefity a neveďte ich cez HR procesy. Krátka interná smernica a školenie vedúcich sú lacnejšie než jedna kontrola.

Ako urobiť interný audit kontraktorov a čo robiť s tými najrizikovejšími?

Audit odporúčame raz ročne a pri každej väčšej zmene – rozšírení spolupráce, presune dodávateľa do inej roly alebo pred účasťou vo verejnom obstarávaní. Postup: aktualizujte zoznam a segmentáciu, porovnajte fakturáciu s objednávkami a výstupmi, pri vysokorizikových vzťahoch vykonajte rozhovor s vedúcim tímu a dodávateľom, vyhodnoťte štyri znaky závislej práce, zaznamenajte záver s odôvodnením a rozhodnite: ponechať s úpravami, previesť do pracovného pomeru alebo dohody, alebo ukončiť.

Prechod kontraktora do pracovného pomeru je najbezpečnejšie riešenie pri osobách, ktoré fakticky pracujú ako zamestnanci. Prakticky: ukončiť obchodnú zmluvu dohodou s vysporiadaním nedokončených objednávok a práv duševného vlastníctva, uzavrieť pracovnú zmluvu s prihlásením do Sociálnej poisťovne pred nástupom a nastaviť mzdu s ohľadom na celkové náklady zamestnávateľa. Vyhnite sa formuláciám, ktoré naznačujú, že aj predchádzajúce obdobie bolo pracovným pomerom („pokračovanie spolupráce“, započítanie „odpracovaných rokov“). Pri prechode viacerých osôb ho rozložte v čase a zdokumentujte obchodný dôvod.

Ukončenie spolupráce robte podľa obchodnej zmluvy, nie výpoveďou podľa Zákonníka práce; bývalý kontraktor sa môže domáhať určenia pracovného pomeru alebo podať podnet na inšpektorát.

Zodpovedá firma za nelegálne zamestnávanie u svojho dodávateľa?

Pri odbere práce od dodávateľa s vlastnými ľuďmi § 7b ods. 5 zákona č. 82/2005 Z. z. jej zakazuje prijať prácu alebo službu poskytovanú prostredníctvom osoby, ktorú dodávateľ nelegálne zamestnáva. Zákaz sa vzťahuje len na cezhraničné poskytovanie služby nad 30 dní v období 12 mesiacov, vnútroštátnu dodávku práce (dočasné pridelenie zamestnancov) a cezhraničnú dodávku práce. Bežná vnútroštátna dodávka služby pod zákaz nespadá; ak však dodávateľ len „prefakturováva“ ľudí pracujúcich podľa pokynov odberateľa, môže byť za zamestnávateľa považovaný odberateľ.

Podľa § 7b ods. 6 je poskytovateľ služby povinný na požiadanie bezodkladne poskytnúť odberateľovi doklady a osobné údaje osôb, ktorými plní, v rozsahu potrebnom na overenie legálneho zamestnávania. Za porušenie zákazu ukladá inšpektorát práce odberateľovi samostatnú pokutu podľa § 7b ods. 8, ktorej horná hranica je 200 000 € a pri dvoch a viacerých osobách má zvýšenú spodnú hranicu; ide teda o sankciu porovnateľnú s pokutou za vlastné nelegálne zamestnávanie. Prakticky: pri agentúrach a cezhraničných dodávateľoch si pred plnením vyžiadajte zoznam osôb a doklady o ich poistení, zakotvite to do zmluvy a odpovede uchovávajte.

Ako reagovať na kontrolu inšpektorátu práce zameranú na kontraktorov?

1. Kontrolu neodmietajte a nemarte – inšpektor má podľa zákona č. 125/2006 Z. z. oprávnenie vstúpiť do priestorov, vyžadovať doklady a vypočuť prítomné osoby; bránenie kontrole je samostatne sankcionované.
2. Určte jednu kontaktnú osobu, ktorá s inšpektorom komunikuje, a ihneď kontaktujte advokáta.
3. Predložte zmluvy, objednávky, akceptačné protokoly, faktúry a doklady o samostatnosti dodávateľov (vlastné prostriedky, iní klienti, subdodávky).
4. Poučte vedúcich, aby pri výsluchu hovorili pravdivo, ale presne („dodávateľ nám odovzdáva výstupy podľa objednávok“). Nikoho nenavádzajte na nepravdivé výpovede.
5. K protokolu podajte v lehote písomné námietky s dôkazmi a v konaní o pokute využite opravné prostriedky. Úhradu dvoch tretín pokuty do 15 dní od právoplatnosti (pokuta sa potom považuje za uhradenú v plnej výške) zvažujte až po posúdení šancí odvolania alebo správnej žaloby.
6. Zistené nedostatky napravte u všetkých obdobných dodávateľov, nie len u preverovaných.

Typické chyby a ich následky

Príklad z praxe

Technologická spoločnosť s približne 300 zamestnancami spolupracovala so 40 vývojármi na živnosť. Väčšina mala mesačný paušál, firemný notebook, e-mail a tímlídra, ktorý im rozdeľoval úlohy a schvaľoval „dovolenky“. Pri internom audite bolo 25 vzťahov zaradených do vysokého rizika. Firma 15 vývojárov, ktorí pracovali výlučne pre ňu, previedla počas polroka do pracovného pomeru; s ostatnými uzavrela rámcové zmluvy s objednávkami na konkrétne funkcionality, možnosťou subdodávky a odmenou za akceptované výstupy. Mzdové náklady vzrástli, firma však odstránila riziko pokuty pri viacerých osobách súčasne a mohla sa bez obáv uchádzať o verejné zákazky.

Výrobná spoločnosť so 450 zamestnancami odoberala montážne práce od dodávateľa z iného členského štátu, ktorý na Slovensko vyslal desať pracovníkov na sedem mesiacov. Odberateľ si nevyžiadal doklady o ich zamestnaní; pri kontrole sa zistilo, že časť z nich nebola u dodávateľa prihlásená do poistenia. Keďže išlo o cezhraničné poskytovanie služby nad 30 dní, inšpektorát preveroval aj zodpovednosť odberateľa. Firme chýbali doklady, že si údaje o pracovníkoch vyžiadala a overila. Po tejto skúsenosti zaviedla postup, pri ktorom sa cezhraničný dodávateľ pred začatím prác preukazuje zoznamom osôb a potvrdeniami o poistení.

Kedy sa obrátiť na advokáta

• Máte viacerých dlhodobých kontraktorov v rozsahu blízkom plnému úväzku a chcete nezávisle posúdiť, ktorí sú rizikoví.
• Pripravujete vzorové zmluvy s dodávateľmi alebo internú smernicu o spolupráci s externistami.
• Plánujete previesť skupinu kontraktorov do pracovného pomeru.
• Inšpektorát práce oznámil kontrolu alebo už prebieha; potrebujete podklady, námietky k protokolu alebo obranu v konaní o pokute.
• Bývalý kontraktor tvrdí, že bol zamestnancom, a domáha sa nárokov alebo podal podnet na inšpektorát či Sociálnu poisťovňu.

Súvisiace články zo série

Hranice agentúrneho zamestnávania a outsourcingu rozoberáme v článku Aké sú hranice outsourcingu, agentúrneho zamestnávania a dočasného pridelenia?. Evidencia prítomnosti je častým dôkazom pri prekvalifikovaní kontraktorov, preto odporúčame aj článok Ako obstáť pri kontrole pracovného času, nadčasov, pohotovosti a evidencie?. Ročný audit kontraktorov zapadá do systému opísaného v článku Ako nastaviť compliance pracovného práva vo veľkej firme: ročný audit, smernice a krízový plán.

Často kladené otázky

Je spolupráca so živnostníkom na plný úväzok automaticky nelegálna?

Nie. Rozsah spolupráce sám osebe nie je znakom závislej práce. Rizikový je až vtedy, keď sa k nemu pridá podriadenosť, práca podľa pokynov, osobný výkon a vystupovanie v mene firmy. Dlhodobý plný rozsah však pravdepodobnosť týchto znakov výrazne zvyšuje.

Zmenila sa definícia závislej práce od 1. januára 2026?

Áno. Novelou č. 261/2025 Z. z. sa z § 1 ods. 2 Zákonníka práce vypustil znak „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Závislá práca má dnes štyri znaky: nadriadenosť a podriadenosť, osobný výkon, práca podľa pokynov a v mene zamestnávateľa.

Chráni firmu, ak kontraktor fakturuje cez vlastnú s. r. o.?

Nie. Posudzuje sa skutočný obsah vzťahu medzi firmou a osobou, ktorá prácu vykonáva. Ak konateľ jednoosobovej s. r. o. osobne pracuje podľa pokynov firmy a v jej mene, právnická osoba na tom nič nemení.

Aká je pokuta za nelegálne zamestnávanie v roku 2026?

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. je pokuta od 4 000 € do 200 000 €, pri dvoch a viacerých osobách súčasne najmenej 8 000 €. Uloženie pokuty je povinné. Ak sa do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia uhradia dve tretiny pokuty, považuje sa za uhradenú v plnej výške.

Aké ďalšie následky má prekvalifikovanie kontraktora na zamestnanca?

Doplatenie poistného a dane zo závislej činnosti, nároky osoby podľa Zákonníka práce, zápis do verejného zoznamu nelegálnych zamestnávateľov, vylúčenie z verejného obstarávania a možná strata dotácií.

Môže firma dostať pokutu za nelegálne zamestnávanie u svojho dodávateľa?

Áno, v prípadoch podľa § 7b ods. 5 zákona č. 82/2005 Z. z.: pri cezhraničnom poskytovaní služby nad 30 dní v období 12 mesiacov, pri dočasnom pridelení zamestnancov a pri cezhraničnej dodávke práce. Dodávateľ je povinný na požiadanie poskytnúť doklady o osobách, ktorými plní; odberateľ by si ich mal vyžiadať a uchovať.

Kontrolný zoznam

1. Máme aktuálny zoznam dodávateľov – fyzických osôb a jednoosobových s. r. o. – s trvaním, rozsahom a odmeňovaním.
2. Každý dodávateľ je zaradený do skupiny rizika a pri vysokom riziku je určený zodpovedný manažér a termín.
3. Zmluvy definujú výstup (dielo, službu) a nie pracovnú silu; odmena je viazaná na výsledok alebo objednávky.
4. Zmluvy umožňujú subdodávku alebo zastúpenie a upravujú zodpovednosť za vady a podnikateľské riziko dodávateľa.
5. Dodávatelia používajú vlastné prostriedky; firemné zariadenia len z bezpečnostných dôvodov.
6. Dodávatelia nie sú v organigrame ani v HR systéme, nemajú nadriadeného, neevidujú dochádzku a neschvaľujú si voľno.
7. Vedúci tímov sú poučení a existuje interná smernica o spolupráci s externistami.
8. Od dodávateľov s vlastnými ľuďmi (agentúry, cezhraniční dodávatelia) máme doklady o legálnom zamestnávaní ich osôb.
9. Kontraktori, ktorí fakticky pracujú ako zamestnanci, majú plán prechodu do pracovného pomeru.
10. Je určená kontaktná osoba a postup pre prípad kontroly inšpektorátu práce; ročný audit je zdokumentovaný.

Ako vám vieme pomôcť

• Audit spolupráce s externými dodávateľmi – segmentácia podľa rizika, posúdenie znakov závislej práce, odporúčania pre manažment.
• Príprava vzorových zmlúv o dielo, o službách, rámcových zmlúv a zmlúv o obchodnom zastúpení podľa skutočného modelu spolupráce.
• Interná smernica o spolupráci s externistami a školenie vedúcich a HR.
• Nastavenie prechodu kontraktorov do pracovného pomeru vrátane ukončenia obchodných zmlúv.
• Zastupovanie pri kontrole inšpektorátu práce, v konaní o pokute a v sporoch s bývalými kontraktormi.

autor: JUDr. Milan Ficek, advokát – špecializácia pracovné právo

Právny stav k 12. júlu 2026.

Zdroje a odkazy na právne predpisy

• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce – § 1 ods. 2 (definícia závislej práce v znení účinnom od 1. 1. 2026) a § 1 ods. 3 (zákaz výkonu závislej práce v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu): slov-lex.sk – zákon č. 311/2001 Z. z.
• Zákon č. 261/2025 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. 1. 2026 zmenila definícia závislej práce a zvýšili sankcie za nelegálne zamestnávanie: slov-lex.sk – zákon č. 261/2025 Z. z.
• Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní – § 2 ods. 1 a 2 (definície), § 3 (zákaz), § 7b ods. 5 až 8 (zákaz prijať prácu alebo službu od nelegálne zamestnávajúceho dodávateľa, povinnosť poskytnúť doklady, dodávka práce, pokuta pre odberateľa): slov-lex.sk – zákon č. 82/2005 Z. z.
• Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce – § 19 ods. 2 písm. a) (pokuta za nelegálne zamestnávanie) a ustanovenia o úhrade dvoch tretín pokuty do 15 dní: slov-lex.sk – zákon č. 125/2006 Z. z.
• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (vylúčenie za nelegálne zamestnávanie) a zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (podmienky dotácií): slov-lex.sk – zákon č. 343/2015 Z. z., slov-lex.sk – zákon č. 523/2004 Z. z.