Švarcsystém v roku 2026: nová definícia závislej práce, pokuty od 4 000 € a nové pravidlá pri nábore

Od 1. januára 2026 má závislá práca už len štyri znaky. Novelou č. 261/2025 Z. z. sa z § 1 ods. 2 Zákonníka práce vypustil znak „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“ – a tým padla najčastejšia obrana firiem pri kontrolách švarcsystému. Súčasne sa zvýšila spodná hranica pokuty za nelegálne zamestnávanie zo 2 000 € na 4 000 € a od 7. júna 2026 platí zákon č. 76/2026 Z. z. o rovnakom odmeňovaní, ktorý mení pravidlá náboru. Nižšie nájdete rozbor jednotlivých znakov závislej práce, prehľad všetkých sankcií, priebeh kontroly inšpekcie práce a kontrolný zoznam, podľa ktorého si viete spoluprácu so živnostníkmi preveriť ešte pred tým, než príde inšpektor.

Odpoveď v skratke

• Závislá práca má od 1. 1. 2026 štyri znaky: vzťah nadriadenosti a podriadenosti, osobný výkon, práca podľa pokynov a v mene zamestnávateľa.
• Argument „SZČO si sama určuje čas“ už neplatí – tento znak zo zákona vypadol.
• Pokuta za nelegálne zamestnávanie: 4 000 – 200 000 €, pri dvoch a viacerých osobách súčasne najmenej 8 000 €.
• Fakturácia cez s. r. o. nie je ochrana. Posudzuje sa faktický obsah vzťahu, nie forma zmluvy.
• Daň možno dorubiť spravidla 5 rokov spätne, najviac 10 rokov; k tomu odvody, penále a úrok z omeškania.
• Zákon č. 76/2026 Z. z. o rovnakom odmeňovaní je účinný od 7. 6. 2026: uchádzač má právo poznať nástupnú odmenu pred pohovorom a zamestnávateľ sa ho nesmie pýtať na doterajšiu mzdu.
• Najkontrolovanejšie odvetvia: stavebníctvo, priemyselná výroba, gastro; najrýchlejšie rastúcou kategóriou sú fiktívne živnosti.

Čo sa od 1. januára 2026 zmenilo v definícii závislej práce

Zákonník práce (č. 311/2001 Z. z.) definuje závislú prácu v § 1 ods. 2. Do konca roka 2025 mala päť znakov, ktoré museli byť splnené súčasne. Konsolidačnou novelou č. 261/2025 Z. z. jeden z nich – „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“ – zo zákona vypadol.

Prečo je to zásadné. Voľná pracovná doba bola roky najpoužívanejším argumentom firiem: „náš dodávateľ si predsa sám určuje, kedy pracuje, teda nejde o zamestnanca“. Odteraz tento argument nemá oporu v zákone. Pri kontrole sa posudzujú už len štyri znaky – a tie býva pri fiktívnej živnosti podstatne ťažšie vyvrátiť.

Zákaz obchádzania zostal v § 1 ods. 3 Zákonníka práce: závislá práca sa môže vykonávať výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne v inom pracovnoprávnom vzťahu. Nemôže byť vykonávaná v občianskoprávnom ani v obchodnoprávnom vzťahu.

Prečo fakturácia cez s. r. o. nie je štít

V praxi sa stretávame s presvedčením, že ak dodávateľ nefakturuje ako živnostník, ale cez vlastnú jednoosobovú s. r. o., kontrola je vylúčená. Nie je. Inšpektorát práce posudzuje faktický obsah vzťahu, nie jeho formálny obal. Rovnako postupuje aj správca dane.

Kritické je najmä to, keď tá istá osoba vykonáva obsahovo rovnakú činnosť u tej istej firmy raz ako zamestnanec a raz ako dodávateľ. Vtedy je preklasifikovanie takmer isté.

Obhájiteľný model naopak stojí na tom, že:

• činnosti v oboch vzťahoch sú obsahovo odlišné, nie len inak pomenované;
• dodávateľ pracuje s vlastným vybavením a vo vlastnej réžii;
• predmetom fakturácie je vymedzené dielo alebo výstup, nie „mesiac práce“;
• dodávateľ nesie zodpovednosť za vady a podnikateľské riziko.

Čo inšpektor v praxi hľadá

Kontrola sa nezameriava na to, ako sa zmluva volá, ale na sériu drobností, ktoré spolu vytvárajú obraz zamestnaneckého vzťahu:

Jeden signál firmu nepotopí. Rozhoduje ich súhrn. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/7/2017 nemajú jednotlivé znaky rovnakú váhu – primárnym znakom závislej práce je vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Práve naň sa preto pri obrane sústreďujeme najviac.

Aké sankcie reálne hrozia

1. Inšpekcia práce – nelegálne zamestnávanie

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, v znení účinnom od 1. 1. 2026:

• 4 000 € až 200 000 € za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania,
• najmenej 8 000 €, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viacerých osôb súčasne.

Uloženie pokuty je povinné – inšpektorát má priestor len pri určení jej výšky, nie pri rozhodovaní, či ju uloží.

Novinkou účinnou od 1. 1. 2026 je zľava za rýchlu úhradu: ak sa do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia pripíšu na účet dve tretiny uloženej pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške. Zvyšná tretina sa teda neplatí. Pri rozhodovaní, či sa brániť alebo zaplatiť, je to podstatná veličina – lehota je však krátka a beží od právoplatnosti, nie od doručenia.

2. Sekundárne následky, ktoré bolia viac než pokuta

• Vylúčenie z verejného obstarávania podľa zákona č. 343/2015 Z. z. – pre firmy, ktoré súťažia o štátne zákazky, býva likvidačné.
• Strata nároku na dotácie a podporu z verejných zdrojov podľa zákona č. 523/2004 Z. z.
• Zápis do verejného zoznamu subjektov, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, vedeného Národným inšpektorátom práce. Zoznam je verejne dostupný a obchodní partneri si ho preverujú.

3. Daňové a odvodové dôsledky

Prekvalifikovanie vzťahu má vždy druhú, drahšiu vlnu:

• Dorubenie dane. Podľa § 69 daňového poriadku (č. 563/2009 Z. z.) právo vyrubiť daň zaniká spravidla po 5 rokoch; ak správca dane vykoná úkon smerujúci k vyrubeniu, lehota beží nanovo, absolútny strop je 10 rokov.
• Úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby ECB, najmenej však 15 % ročne.
• Doplatenie odvodov a penále 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania podľa § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. (približne 18 % ročne).
• Pokuta Sociálnej poisťovne podľa § 239 zákona č. 461/2003 Z. z. až do 16 596,96 €.

Rizikovým signálom pre správcu dane je najmä dodávateľ, ktorý má príjmy dlhodobo len od jedného odberateľa. Takéto prípady sa vyhľadávajú analyticky, bez toho, aby ktokoľvek podal podnet.

4. Trestnoprávna rovina

Pri väčšom rozsahu prichádza do úvahy trestná zodpovednosť podľa Trestného zákona (č. 300/2005 Z. z.) – najmä skrátenie dane a poistného (§ 276) a neodvedenie dane a poistného (§ 277). Zodpovednosť pritom smeruje voči konateľovi, nielen voči spoločnosti.

Ako prebieha kontrola inšpekcie práce

Inšpektor je podľa § 12 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. oprávnený vstupovať na pracoviská voľne a kedykoľvek, teda aj bez ohlásenia. Ďalej môže požadovať informácie a vysvetlenia, predloženie dokumentácie a dokladov, vyhotovovať fotodokumentáciu a audiovizuálne záznamy a požadovať od fyzickej osoby preukázanie totožnosti – to je pri kontrolách na stavbách kľúčové oprávnenie.

1. Analytická príprava. Kontrola často nezačína na pracovisku, ale porovnaním verejne dostupných údajov.
2. Kontrola na mieste. Zisťuje sa totožnosť osôb na pracovisku a to, na akom právnom základe tam pracujú.
3. Vyžiadanie dokumentov. Zmluvy, faktúry, e-mailová komunikácia, prístupy do systémov, evidencia dochádzky. Nepredloženie dokladov je samostatne sankcionovateľné.
4. Výsluchy pracovníkov. Môžu prebehnúť aj bez prítomnosti zamestnávateľa. Výpovede pracovníkov bývajú najsilnejším dôkazom – aj v neprospech firmy.
5. Protokol alebo záznam. Ak sa porušenie zistilo, vyhotoví sa protokol (§ 14); ak nie, vyhotoví sa záznam.
6. Prerokovanie a vyjadrenie. Zamestnávateľ má právo na prerokovanie protokolu a na vyjadrenie sa k jeho obsahu. Ak vyjadrenie doručí v lehote určenej inšpektorom, inšpektor vyhotoví dodatok k protokolu, ktorý sa stáva jeho súčasťou.

Zákon neurčuje pevnú lehotu na námietky – určuje ju inšpektor. Preto si ju hneď na začiatku overte a poznačte; premeškanie je jedna z najčastejších chýb, s ktorou za nami klienti prichádzajú. Proti následnému rozhodnutiu o pokute je prípustné odvolanie na Národný inšpektorát práce a potom správna žaloba.

Odporúčanie z praxe: vyjadrenie k protokolu je jediný moment, keď viete skutkové zistenia ešte ovplyvniť. Neskôr sa v odvolacom konaní pracuje už len s tým, čo je v spise.

Kto je kontrolovaný najviac

Národný inšpektorát práce vykonal v roku 2025 takmer 17 000 kontrol. Odhalil približne 700 subjektov, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, a 1 211 nelegálne pracujúcich osôb. Navrhnuté pokuty dosiahli približne 2,9 milióna eur.

• Stavebníctvo – vyše 400 osôb, dlhodobo najrizikovejšie odvetvie.
• Priemyselná výroba – 161 osôb.
• Ubytovacie a stravovacie služby – 140 osôb.
• Fiktívne živnosti – najrýchlejšie rastúca kategória: počet dotknutých firiem stúpol o 62 % a počet nelegálne zamestnávaných živnostníkov o 191 %.

Z pohľadu profesií sú cielene sledovaní najmä obchodní zástupcovia (exkluzivita, denný reporting, firemné auto), pracovníci v stavebníctve (firemný odev a náradie odberateľa), vývojári a testeri v IT pracujúci v priestoroch klienta v pevnom režime a grafici a redaktori pod priamym vedením klienta.

Neziskový sektor a dobrovoľníci

Občianske združenia a neziskové organizácie nie sú z kontroly vyňaté. Zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve definuje dobrovoľníka ako osobu, ktorá činnosť vykonáva na základe slobodného rozhodnutia, bez nároku na odmenu a nie pre svojho zamestnávateľa.

Riziko prekvalifikovania na závislú prácu vzniká vtedy, keď dobrovoľník dostáva plnenie nad rámec náhrady preukázaných výdavkov, keď činnosť fakticky nahrádza riadne pracovné miesto a vykazuje znaky podriadenosti a pokynov, alebo keď chýba písomná zmluva a organizácia nevie dobrovoľnícky charakter preukázať. Sankcia je pritom rovnaká ako u podnikateľov.

Zákon o rovnakom odmeňovaní č. 76/2026 Z. z.

Od 7. júna 2026 je účinný zákon č. 76/2026 Z. z. o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, ktorý transponuje smernicu (EÚ) 2023/970 o transparentnosti odmeňovania.

Štruktúra odmeňovania – § 3

Každý zamestnávateľ, bez ohľadu na počet zamestnancov, musí mať zavedenú štruktúru odmeňovania založenú na objektívnych, rodovo neutrálnych kritériách (zložitosť, zodpovednosť, námaha, pracovné podmienky). Zamestnávatelia, ktorí vznikli pred 7. 6. 2026, ju mali podľa prechodného ustanovenia § 18 ods. 1 zaviesť do 31. júla 2026.

Nábor – § 4

• zverejnená ponuka zamestnania a názov pracovnej pozície sa nesmú zakladať na jednom z pohlaví – teda rodovo neutrálne označenie namiesto tvarov viazaných na jedno pohlavie;
• uchádzač má právo na informáciu o nástupnej odmene alebo jej rozpätí ešte pred pohovorom;
• zákaz pýtať sa uchádzača na jeho súčasnú alebo predchádzajúcu mzdu.

Časté nedorozumenie: zákon neukladá povinnosť uviesť sumu priamo v texte inzerátu. Ukladá povinnosť poskytnúť ju uchádzačovi pred pohovorom. V praxi je jednoduchšie uviesť rozpätie rovno v inzeráte než viesť evidenciu, komu a kedy bola informácia poskytnutá.

Informovanie zamestnancov – § 6

Zamestnanec má na žiadosť právo na písomnú informáciu o úrovni svojej odmeny a o priemerných úrovniach odmien podľa pohlavia pre kategórie rovnakej práce, a to do dvoch mesiacov. Zamestnávateľ musí zamestnancov o tomto práve každoročne informovať. Doložky mlčanlivosti o mzde sú zakázané – ak ich máte v pracovných zmluvách alebo v internom predpise, treba ich odstrániť.

Oznamovanie údajov ministerstvu – § 8 a § 18

Podľa prechodného ustanovenia § 18 podávajú zamestnávatelia s 150 a viac zamestnancami prvú správu do 7. júna 2027; zamestnávatelia so 100 až 149 zamestnancami až do 7. júna 2031.

Spoločné posúdenie odmeňovania – § 9

Ak sa v kategórii rovnakej práce preukáže rozdiel v priemernej úrovni odmeny mužov a žien najmenej 5 %, ktorý nie je objektívne odôvodnený a nebol odstránený do šiestich mesiacov, zamestnávateľ musí vykonať spoločné posúdenie odmeňovania so zástupcami zamestnancov.

Sankcia – § 16

Za nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa § 8 určí ministerstvo práce dodatočnú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť ani vtedy, uloží mu pokutu od 4 000 € do 8 000 €.

Pozor na dôkazné bremeno. V sporoch o rovnaké odmeňovanie je prenesené na zamestnávateľa – on musí preukázať, že rozdiel je objektívne odôvodnený. Bez zdokumentovanej štruktúry odmeňovania podľa § 3 je taký dôkaz prakticky nemožný. To je hlavný praktický dôvod, prečo § 3 nemá zostať len na papieri.

Kontrolný zoznam: ako si preveriť firmu ešte pred kontrolou

1. Zoznam všetkých dodávateľov – fyzických osôb a jednoosobových s. r. o. Ku každému doplňte, odkedy spolupracujete a aký podiel tvoríte na jeho príjmoch.
2. Prejdite štyri znaky závislej práce pri každom z nich a označte, ktoré sú splnené.
3. Skontrolujte zmluvy. Predmetom má byť vymedzené dielo alebo služba, nie „výkon činnosti podľa pokynov objednávateľa“.
4. Skontrolujte faktúry. Rovnaká suma každý mesiac bez väzby na výstup je najviditeľnejší signál.
5. Prejdite reálnu prax – dochádzku, firemné e-maily, zaradenie v organigrame, schvaľovanie voľna, firemné vybavenie.
6. Zaveďte a zdokumentujte štruktúru odmeňovania podľa § 3 zákona č. 76/2026 Z. z.
7. Upravte inzeráty – rodovo neutrálne názvy pozícií a pripravené rozpätie nástupnej odmeny.
8. Odstráňte doložky mlčanlivosti o mzde zo zmlúv a interných predpisov.
9. Určte, kto komunikuje s inšpektorom a ako sa postupuje pri neohlásenej kontrole. Improvizácia na mieste býva drahá.

Často kladené otázky

Čo je švarcsystém?

Švarcsystém je stav, keď firma zamestnáva ľudí formálne ako živnostníkov alebo dodávateľov, hoci reálne pre ňu vykonávajú závislú prácu. Ide o obchádzanie § 1 ods. 3 Zákonníka práce a posudzuje sa ako nelegálne zamestnávanie podľa zákona č. 82/2005 Z. z.

Aká je pokuta za švarcsystém v roku 2026?

Od 1. januára 2026 uloží inšpektorát práce pokutu od 4 000 € do 200 000 €, pri nelegálnom zamestnávaní dvoch a viacerých osôb súčasne najmenej 8 000 €. K tomu treba pripočítať doplatenie dane a odvodov, penále a úrok z omeškania.

Chráni ma, ak dodávateľ fakturuje cez svoju s. r. o.?

Nie. Inšpektorát práce aj správca dane posudzujú faktický obsah vzťahu, nie právnu formu dodávateľa. Ak sú naplnené štyri znaky závislej práce, forma nepomôže.

Zmenila sa definícia závislej práce od 1. 1. 2026?

Áno. Novelou č. 261/2025 Z. z. sa z § 1 ods. 2 Zákonníka práce vypustil znak „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Ostali štyri znaky: nadriadenosť a podriadenosť, osobný výkon, práca podľa pokynov a v mene zamestnávateľa.

Môže dlhodobá spolupráca s jedným klientom sama osebe znamenať švarcsystém?

Sama osebe nie, ale je to silný indikátor a v praxi býva prvým dôvodom, prečo sa vzťah preverí. Rozhodujúci je súhrn znakov, najmä existencia vzťahu nadriadenosti a podriadenosti.

Musím od roku 2026 uvádzať mzdu v pracovnom inzeráte?

Zákon č. 76/2026 Z. z. ukladá povinnosť poskytnúť uchádzačovi informáciu o nástupnej odmene alebo jej rozpätí pred pohovorom. Uvedenie priamo v inzeráte je najjednoduchší spôsob, ako túto povinnosť splniť a preukázať.

Môžem sa uchádzača opýtať, koľko zarábal predtým?

Nie. Zákon č. 76/2026 Z. z. túto otázku výslovne zakazuje.

Koľko rokov spätne môže daňový úrad dorubiť daň?

Spravidla päť rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Ak správca dane vykoná úkon smerujúci k vyrubeniu dane, lehota začína plynúť nanovo, najviac však desať rokov.

Ako dlho mám na vyjadrenie k protokolu z kontroly?

Zákon pevnú lehotu neustanovuje – určuje ju inšpektor práce. Lehotu si preto hneď overte. Vyjadrenie doručené včas sa spracuje do dodatku k protokolu, ktorý je jeho súčasťou.

Vzťahujú sa tieto pravidlá aj na občianske združenia a neziskovky?

Áno, v rovnakom rozsahu. Ani dobrovoľnícka činnosť nie je automaticky vyňatá – ak vykazuje znaky závislej práce a je odplácaná nad rámec náhrady preukázaných výdavkov, hrozí posúdenie ako nelegálne zamestnávanie.

Zhrnutie

• Od 1. 1. 2026 má závislá práca štyri znaky – argument voľného pracovného času už neobstojí.
• Pokuta za nelegálne zamestnávanie: 4 000 – 200 000 €, pri dvoch a viacerých osobách minimálne 8 000 €.
• Fakturácia cez s. r. o. nie je obrana, rozhoduje faktický obsah vzťahu a najmä vzťah nadriadenosti a podriadenosti.
• Za pokutou nasleduje druhá vlna: doplatenie dane a odvodov, penále, vylúčenie z verejného obstarávania a zápis vo verejnom zozname.
• Od 7. 6. 2026 platí zákon č. 76/2026 Z. z.: štruktúra odmeňovania, informácia o nástupnej odmene pred pohovorom, zákaz otázky na predchádzajúcu mzdu, zákaz doložiek mlčanlivosti o mzde.
• Dôkazné bremeno v sporoch o odmeňovanie je na zamestnávateľovi – bez zdokumentovanej štruktúry odmeňovania sa obhajuje veľmi ťažko.

Ako vám vieme pomôcť

V našej advokátskej kancelárii sa pracovnému právu venujeme dlhodobo a firmám aj živnostníkom najčastejšie pomáhame s týmto:

• Audit spolupráce so živnostníkmi a s. r. o. – posúdenie miery rizika a návrh úprav, ktoré vzťah obhája.
• Nastavenie zmluvnej dokumentácie tak, aby zodpovedala reálnemu obsahu spolupráce.
• Zastupovanie pri kontrole inšpekcie práce, vyjadrenie k protokolu, odvolanie a správna žaloba.
• Obrana v daňovom konaní pri prekvalifikovaní vzťahu a dorubení dane a odvodov.
• Implementácia zákona o rovnakom odmeňovaní – štruktúra odmeňovania, revízia inzerátov a interných predpisov.

Ak máte pochybnosti o konkrétnom vzťahu, ozvite sa nám skôr, než príde kontrola. Úprava dokumentácie vopred je vždy lacnejšia než obrana v konaní.

autor: JUDr. Milan Ficek, advokát – špecializácia pracovné právo

Právny stav k 3. septembru 2026.

Zdroje a odkazy na právne predpisy

• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (§ 1 ods. 2 a 3 – závislá práca): https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/
• Zákon č. 261/2025 Z. z. (novela, ktorá zmenila definíciu závislej práce od 1. 1. 2026): https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2025/261/
• Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní: https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/
• Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (§ 12 oprávnenia, § 14 protokol, § 19 pokuty): https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/
• Zákon č. 76/2026 Z. z. o rovnakom odmeňovaní mužov a žien: https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2026/76/
• Smernica (EÚ) 2023/970 o transparentnosti odmeňovania: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32023L0970
• Zákon č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok (§ 69 zánik práva vyrubiť daň, § 156 úrok z omeškania): https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (§ 239 pokuty, § 240 penále): https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/
• Zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve: https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/406/