Skončenie pracovného pomeru pre spôsobenie škody

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,

odpoveď na otázku rozdelím na dve časti, pričom jedna sa bude venovať skončeniu pracovného pomeru a druhá prípadnej náhrade škody.

Skončenie pracovného pomeru

Ak Váš manžel nebol v skúšobnej dobe, kedy je možné skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu, alebo bez uvedenia dôvodu, potom s ním mohol zamestnávateľ skončiť pracovný pomer dohodou, výpoveďou, alebo okamžitým skončením. Síce neuvádzate, akou formou bol s ním skončený pracovný pomer, avšak pokiaľ to bolo výpoveďou, alebo okamžitým skončením pracovného pomeru, v oboch prípadoch môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer len z dôvodu uvedeného v zákone. Do úvahy by prichádzalo jedine porušenie pracovnej disciplíny, čo podľa môjho názoru nie je možné uplatniť na daný prípad, pretože pokiaľ si riadne plnil svoje pracovné povinnosti v súlade s pokynmi zamestnávateľa, potom nemožno uvažovať o porušení pracovnej disciplíny. Ak nesúhlasí so skončením pracovného pomeru, môže podať na súd návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pričom najskôr musí zamestnávateľa písomne informovať o tom, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Súd by návrh a situáciu posúdil a rozhodol.

Náhrada škody

Podľa § 178 Zákonníka práce:

§ 178

(1) Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

(2) Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

Z toho čo uvádzate je možné uvažovať o dohode o hmotnej zodpovednosti, avšak automobil nie je hodnota, ktorá je určená na obeh alebo obrat. Preto by sa mohla uplatniť všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa § 179 a nasl. Zavinenie však musí preukázať zamestnávateľ. Nárok na náhradu škody by v prípade nedbanlivostného zavinenia zamestnávateľovi vznikol podľa § 186 ZP: 

Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

Pri náhrade škody je potrebné rešpektovať nasledovné:

§ 191 ZP

(2) Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

(3) Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

(4) Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

Zamestnanec je povinný škodu nahradiť, avšak podľa môjho názoru zamestnávateľ nemá bez ďalšieho právo zadržať výplatu mzdy. Na zabezpečenie práv je možné napr. uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľ sa môže svojho nároku na náhradu škody domáhať na súde, kde by musel preukázať vznik škody a zavinenie zamestnanca. Ak však nevyplatí mzdu, aj zamestnanec sa môže domáhať (a to aj súdne) vyplatenia mzdy za odpracovanú prácu. Okrem toho za splnenia ďalších podmienok by sa mohol dopustiť trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného:

§ 214

Nevyplatenie mzdy a odstupného

(1) Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním väčšiu škodu,

b) z osobitného motívu, alebo

c) voči viac ako desiatim zamestnancom.

(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

(4) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

Zhrnutie:

Odporúčam zamestnávateľa vyzvať, aby vyplatil manželovi mzdu najskôr písomne. Ak odmietne môžete podať žalobu na súd. Zároveň by bolo vhodné vysvetliť mu, že manžel nezanedbal žiadne povinnosti a že išlo buď o vadu auto (čo je možné diagnostikou zistiť), alebo o pochybenie servisu, čím by bolo na mieste žiadať náhradu škody od nich. Vzhľadom na komplikovanosť prípadu by bolo vhodné navštíviť advokáta osobne a poradiť sa o ďalšom postupe.