Zamestnávateľ mi neposlal výplatu

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,

ďakujeme za Vašu otázku ku ktorej si dovoľujeme zaujať nasledovný právny názor.

Problematiku nevyplatenie mzdy je možné posudzovať z rôznych hľadísk a následne je možné postupovať podľa rôznymi spôsobmi. 

Pracovnoprávna rovina

V prvom rade podľa ustanovenia čl.  3 Zákonníka práce Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie. Tento článok je preklopený do zákonného ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Paragraf 129 ods. 1 Zákonníka práce následne ustanovuje, že Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. 

Ak Vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu, porušuje tým ustanovenia Zákonníka práce. V takom prípade na neho môžete podať podnet Inšpektorátu práce, ktorý prešetrí tieto skutočnosti, zistí o aké porušenie ide a v akom rozsahu. Následne môže zamestnávateľovi uložiť pokutu.

Nevyplatenie mzdy je okrem vyššie uvedeného aj dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Vyplýva to z ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v zmysle ktorého 

Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.

Občianskoprávna rovina

Predpisy občianskeho práva je možné použiť na vymáhanie Vašej pohľadávky. Tým, že Vám zamestnávateľ nevyplatil splatnú mzdu, vznikol mu voči Vám dlh. Okrem samotného dlhu od neho môžete požadovať aj úroky z omeškania. V prípade podania žaloby, je v žalobe potrebné označiť sporové strany, predmet konania, opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú Váš nárok. V neposlednom rade je potrebné súdu uviesť čoho sa domáhate (zaplatenia akej sumy sa domáhate). Svoje tvrdenia musíte preukázať dôkazmi (najmä pracovná zmluva a všetky dodatky, výplatné pásky a pod.). Súd Váš nárok posúdi a rozhodne. Po právoplatnosti rozhodnutia a nadobudnutí jeho vykonateľnosti môžete, ak dlžník nezaplatí, návrh na vykonanie exekúcie.

Trestnoprávna rovina

Nevyplatenie mzdy môže byť za splnenia zákonných povinností aj trestným činom. Podľa ustanovenia § 214 Trestného zákona 

(1) Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním väčšiu škodu,

b) z osobitného motívu, alebo

c) voči viac ako desiatim zamestnancom.

(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

(4) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

Dovoľujem si uviesť právny názor Krajského súdu v Bratislave, ktorý sa venoval výkladu tohto trestného činu:

"I. Zo zne­nia for­mál­nych zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­vyp­la­te­nia mzdy a od­stup­né­ho pod­ľa § 214 ods. 1 Tr. zák.  je zrej­mé, že tres­tným či­nom nie je len sa­mot­ná sku­toč­nosť, že za­mes­tná­va­teľ ne­vyp­la­tí svoj­mu za­mes­tnan­co­vi v deň ich splat­nos­ti mzdu, či od­stup­né na kto­rých vy­pla­te­nie mal za­mes­tna­nec ná­rok. To pla­tí bez­pod­mie­neč­ne v prí­pa­doch, v kto­rých za­mes­tná­va­teľ ne­má fi­nan­čné pros­tried­ky na ich vý­pla­tu, na­koľ­ko v ta­kých­to prí­pa­doch ob­jek­tív­ne nie je schop­ný us­po­ko­jiť mzdo­vé ná­ro­ky za­mes­tnan­ca. Po­kiaľ za­mes­tná­va­teľ dis­po­nu­je dos­ta­toč­ným ob­je­mom fi­nan­čných pros­tried­kov v deň splat­nos­ti mzdy, či od­stup­né­ho, tak je­ho tres­tná zod­po­ved­nosť za ich ne­vyp­la­te­nie za­mes­tnan­co­vi je pod­mie­ne­ná tým, že tie­to fi­nan­čné pros­tried­ky ne­vyh­nut­ne ne­pot­re­bo­val na za­bez­pe­če­nie svo­jej čin­nos­ti. V ta­kých­to prí­pa­doch mož­no tres­tnú zod­po­ved­nosť za­mes­tná­va­te­ľa vy­vo­dzo­vať len v prí­pa­de, ak tá­to pod­mien­ka ne­nas­ta­ne. Uve­de­né vy­plý­va z to­ho, že zna­kom zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­vyp­la­te­nia mzdy a od­stup­né­ho je aj znak tý­ka­jú­ci sa okol­nos­ti, že za­mes­tná­va­teľ pe­ňaž­né pros­tried­ky „ne­vyh­nut­ne ne­pot­re­bo­val na za­bez­pe­če­nie (svo­jej) čin­nos­ti“. Tak ako kaž­dý znak zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty ža­lo­va­né­ho tres­tné­ho či­nu, aj ten­to znak mu­sí vy­ply­núť z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia ne­po­chyb­ne.

II. Po­kiaľ pro­ku­rá­tor ako aj poš­ko­de­ný po­čas tres­tné­ho ko­na­nia na­mie­ta­li, že spo­loč­nosť dis­po­no­va­la v ča­se splat­nos­ti mzdy a od­stup­né­ho pe­ňaž­ný­mi pros­tried­ka­mi na ich vý­pla­tu, pre­to­že 22 za­mes­tnan­com vy­pla­ti­la mzdu, tak je pot­reb­né zo­pa­ko­vať, že exis­ten­cia fi­nan­čných pros­tried­kov v ča­se splat­nos­ti mzdy ne­zak­la­dá tres­tnop­ráv­nu zod­po­ved­nosť za spá­chanie tres­tné­ho či­nu ne­vyp­la­te­nia mzdy a od­stup­né­ho. Tá je to­tiž pod­mie­ne­ná a nas­tu­pu­je len ale­bo až v prí­pa­de, ak ne­doš­lo k vý­pla­te mzdy za­mes­tnan­co­vi ho­ci za­mes­tná­va­teľ fi­nan­čné pros­tried­ky ne­vyh­nut­ne ne­pot­re­bo­val na za­bez­pe­če­nie svo­jej čin­nos­ti. Sku­toč­nosť, že za­mes­tná­va­teľ vy­pla­tí mzdu 22 za­mes­tnan­com, kto­rí sú s ním v pra­cov­nom po­me­re mož­no ozna­čiť za ne­vyh­nut­né pou­ži­tie fi­nan­čných pros­tried­kov spo­loč­nos­ti na chod spo­loč­nos­ti. Z čis­to eko­no­mic­ké­ho hľa­dis­ka ob­chod­nej spo­loč­nos­ti to­tiž spo­loč­nosť pra­cov­nú čin­nosť svo­jich za­mes­tnan­cov ne­vyh­nut­ne pot­re­bu­je na svo­ju ďal­šiu čin­nosť. Prá­ve pre­to, v prí­pa­de ne­dos­tat­ku dis­po­ni­bil­ných zdro­jov, se­lek­tu­je svo­je vý­dav­ky s tým, že ne­vyp­lá­ca tie, kto­ré „mô­žu poč­kať“, te­da nap­rík­lad aj mzdo­vé ná­ro­ky svo­jich bý­va­lých za­mes­tnan­cov. Ide cel­kom ur­či­te o ko­na­nie proti­práv­ne, av­šak nie je, sa­mo ose­be, ko­na­ním tres­tným, pre­to­že skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu ne­vyp­la­te­nia mzdy a od­stup­né­ho ob­sa­hu­je aj znak spo­čí­va­jú­ci v tom, že za­mes­tná­va­teľ pe­ňaž­né pros­tried­ky ne­vyh­nut­ne ne­pot­re­bu­je na za­bez­pe­če­nie svo­jej čin­nos­ti.

III. Po­kiaľ ide, vo všeo­bec­nos­ti, o prob­le­ma­ti­ku tý­ka­jú­cu sa to­ho, ke­dy za­mes­tná­va­teľ „ne­vyh­nut­ne ne­pot­re­bu­je pe­ňaž­né pros­tried­ky na za­bez­pe­če­nie čin­nos­ti práv­nic­kej oso­by ale­bo čin­nos­ti za­mes­tná­va­te­ľa, kto­rý je fy­zic­kou oso­bou“, tak je pot­reb­né uviesť, že je spra­vid­la ná­roč­né po­sú­diť, či za­mes­tná­va­teľ sku­toč­ne „ne­vyh­nut­ne pot­re­bo­val“ pe­ňaž­né pros­tried­ky na za­bez­pe­če­nie svo­jej čin­nos­ti, res­pek­tí­ve, či iš­lo o ta­kú si­tuáciu, pri kto­rej mal za­mes­tná­va­teľ up­red­nos­tniť všet­ky mzdo­vé ná­ro­ky za­mes­tnan­cov (a to aj bý­va­lých), pre­to­že pe­ňaž­né pros­tried­ky „ne­vyh­nut­ne ne­pot­re­bo­val“ na za­bez­pe­če­nie svo­jej čin­nos­ti. Tak­mer vždy sa to­tiž tá­to otáz­ka po­su­dzu­je s nie­koľ­ko roč­ným od­stu­pom, pri­čom hra­ni­ca me­dzi „ne­vyh­nut­ne pot­re­bo­val“ a „ne­vyh­nut­ne ne­pot­re­bo­val“ je veľ­mi úz­ka a nie­ke­dy zá­vi­sí len na tom, či za­mes­tná­va­teľ správ­ne ale­bo nes­práv­ne sub­jek­tív­ne (pod­ľa svoj­ho úsud­ku a čas­to aj za ur­či­té­ho pod­ni­ka­teľ­ské­ho ri­zi­ka) vy­hod­no­til otáz­ku za­bez­pe­če­nia svo­jej pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti. Za­mes­tná­va­teľ ne­vyh­nut­ne pot­re­bu­je pe­ňaž­né pros­tried­ky na za­bez­pe­če­nie svo­jej čin­nos­ti hlav­ne vte­dy, ak by bez ich vy­na­lo­že­nia moh­lo dôjsť k bez­pros­tred­né­mu oh­ro­ze­niu čin­nos­ti za­mes­tná­va­te­ľa."

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,

v prípade, že Vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu za vykonanú prácu po skončení pracovného pomeru, odporúčam mu čo najskôr písomne zaslať výzvu na úhradu dlžnej sumy. Upozornite ho, že ak mzda nebude uhradená, budete nútená podniknúť ďalšie právne kroky vrátane podania žaloby na súd.

Ak zamestnávateľ nesplní svoju povinnosť, môžete sa obrátiť na súd so žalobou. Taktiež máte možnosť podať trestné oznámenie, pretože nevyplatenie môže byť trestným čin podľa § 214 Trestného zákona, načo taktiež môžete zamestnávateľa upozorniť.

Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,
zamestnávatel by Vám mal platiť mzdu v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. Ak Vám neplatí a už je po lehote splatnosti, tak máte nárok aj na úroky z omeškania. Môžete ho preto vyzvať, aby Vám peniaze zaplatil, a keď to neurobí, tak že tento nárok budete vymáhať súdnou cestou. Argument, že mu neprišli peniaze od obchodných partnerov nemôže v tomto smere obstáť. 

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,
v prípade, že ide o taký veľký časový odstup od splatnosti Vašej poslednej mzdy, a Váš pracovný pomer bol už ukončený, tak potom si môžete mzdu vymáhať len súdnou cestou. 

Najprv je potrebné zamestnávateľa písomne vyzvať na jej výplatu, a po neúspešnej výzve podať návrh na vydanie platobného rozkazu. Návrh sa podáva na súde príslušnom podľa sídla zamestnávateľa. V návrhu uvediete, že si voči zamestnávateľovi uplatňujete peňažný nárok vo výške Vašej poslednej mzdy. K návrhu je potrebné priložiť pracovnú zmluvvu, výplatnú pásku za nevyplatený mesiac a písomnú výzvu zamestnávateľovi. 

Podľa § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), "Ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie."

Podľa § 265 ods. 2  C.s.p., "Ak žalobca predloží spolu so žalobou platobný rozkaz na tlačive zverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok."

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,
kým neskončíte pracovný pomer, tak by ste mali vykonávatať pre zamestnávateľa prácu, podľa Vašej pracovnej zmluvy. 

Ak Vám zamestnávateľ nevyplatí mzdu ani do 15 dní, po jej splatnosti, môžete okmažite skončiť pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. 

Okamžité skončenie pracovného je potrebné urobiť písomne a doručiť zamestnávateľovi. Je potrebné tak urobiť do jedného mesiaca odkedy sa dozviete o dôvode na okamžité skončenie. 

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,
skutočnosť, že nemáte výplatnú pásku, Vás nezbavuje Vášho nároku na vašu poslednú výplatu. 

Musíte sa ozvať a nárokovať si vyplatenie Vašej poslednej výplaty. Kontaktujte zamestnávateľa a uvidíte, či bude s Vami v tejto veci komunikovať.

Ak by to tak nebolo, tak potom je potrebné poslať zamestnávateľovi oficiálnu písomnú výzvu na vyplatenie poslednej výplaty. V prípade, že bude výzva neúspešná, podáte návrh na súd na vydanie platobného rozkazu. Tak, ako písomnú výzvu ako aj návrh na súd je najlepšie riešiť prostredníctvom advokátskej kancelárie. 

Podľa § 228 ods. 1 Zákonníka práce, "Dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedené: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi."