Svojvoľné znižovanie platu

Dobrý deň,

mzda a forma odmeňovania musí byť uvedená v pracovnej zmluve so zamestnancom v kolektívnej zmluve s odborovým orgánom. Zmena dojednanej mzdy je považovaná za dohodu o zmene pracovných podmienok. Podľa ustanovenia § 54 Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. To znamená že Zákonník práce nepripúšťa jednostranné zníženie mzdy.

Zamestnávateľ, u ktorého pôsobia zástupcovia zamestnancov môže po písomnej dohode s nimi však znížiť zamestnancovi  mzdu z dôvodu ekonomických problémov na jeho strane na základe § 142 ods. (4) Zákonníka práce. V tomto prípade však patrí zamestnancovi najmenej 60% jeho zárobku.

Ak zamestnanec a zamestnávateľ nedospejú k dohode o zmene pracovných podmienok, uvedené nezakladá zamestnávateľovi nárok na skončenie pracovného pomeru so zamestnancom.

Taktiež je potrebné preskúmať, či zamestnávateľ nekoná v rozpore so zákonom č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Minimálna mzda pre rok 2016 je 405,00 €, ide však o sumu určenú v hrubom. To, koľko v dostanete v čstom po dopočítaní dane závisí aj od počtu detí a taktiež faktu, či podpíšete nezdaniteľnú časť základu dane.

Podľa § 3 ods. (1) „Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny rok a dosiahnutou mzdou.“ Ak zamestnávateľ koná v rozpore s uvedenými ustanoveniami, obráťte sa s podnetom na preskúmanie jeho konania na inšpektorát práce.

Dobrý deň,

zamestnávateľ nemôže svojvoľne siahnuť na mzdu zamestnanca bez jeho súhlasu, pokiaľ ide o náhradu škody. 

Podľa ust. § 131 ods. 1, 2  a 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce: (1)"Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti."

(2) "Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len

a)preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,

b)sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,

c)peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,..."

(3) "Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu."

Podľa § 131 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže zrážky zo mzdy vykonávať iba na základe zákona, súdneho rozhodnutia alebo na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy.

Pri škode spôsobenej zamestnancom zamestnávateľovi platí, že ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, náhrada nesmie presiahnuť sumu štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca v zmysle ust. § 186 ods. 2 Zákonníka práce: "Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok."

Toto obmedzenie sa nevzťahuje na prípad, ak bola škoda spôsobená úmyselne, pri osobitnej zodpovednosti za škodu (hmotná zodpovednosť), alebo pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok.

Ak zamestnávateľ chce vykonať zrážky na úhradu škody, musí zamestnanca informovať a preukázať jeho zavinenie. V prípade nesúhlasu zamestnanca so zrážkami môže zamestnávateľ svoj nárok uplatňovať súdnou cestou.

Dobrý deň,
mzdu ako náležitosť zmluvy nemôže zamestnávateľ svojvoľne meniť výšku mzdy. Ak ju máte dohodnutú v zmluve a odpracovali ste čo ste mali a zároveň nejde o prípad, kedy by mohol podľa zákona robiť zrážky zo mzdy, tak máte nárok na vyplatenie mzdy. Ak Vám ju nevyplatí, je potrebné podať žalobu na súd. Ak ste mali dovolenku alebo išlo o opatrenia okolo COVID, mali by ste mať nárok na náhradu mzdy v určitej výške. Na to by sme museli poznať podrobnosti a vidieť doklady.

Dobrý deň, dohodu o pracovnej činnosti je možné okamžite ukončiť iba v prípadoch, kedy je možné okamžite ukončiť pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, t.j. podľa ustanovenia § 68 Zákonníka práce. Tzn. že okamžite mohol skončiť s Vami pracovný pomer iba z dôvodu, že ste boli odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ste porušili závažne pracovnú disciplínu. Ak ani jeden z týchto dôvodov nebol daný, ide o neplatné skončenie pracovného pomeru.

Dobrý deň prajem,

výška mzdy je podstatná náležitosť pracovnej zmluvy. Ak sa mení, musia sa na tom strany dohodnúť. Ak nesúhlasíte nemusíte podpisovať dané zníženie a stále budete mať nárok na plnú mzdu podľa pracovnej zmluvy. Môžete sa ale dohodnúť napr. aj na dočasnom znížení, ale odporúčam to mať písomne.