Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe a skorší nástup

Dobrý deň,

skúšobná doba platila od vzniku Vášho pracovného pomeru po dobu troch mesiacov. Skutočnosť, že Vám zamestnávateľ začal prideľovať prácu skôr, neznamená, že skúšobná doba neplatila.

Potvrdenie o tom, že ste zamestnanec počas pandémie Covid- 19, neovplyvňuje trvanie skúšobnej doby. 

Ani Zákonník práce ani zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe (ďalej len "zákon") nehovoria o tom, že by skúšobná doba nemala platiť, ak sa práca začne prideľovať skôr.  

Zákon o štátnej službe má samostatne upravenú skúšobnú dobu v § 52 zákona.

Podľa § 52 ods. 1 zákona, "Skúšobná doba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a trvá tri mesiace, ak odsek 2 neustanovuje inak."

Podľa § 52 ods. 2 zákona, "Skúšobná doba neplynie, ak vznik štátnozamestnaneckého pomeru nadväzuje na skončenie predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru, počas ktorého skúšobná doba uplynula."

Podľa § 52 ods. 3 zákona, "Do skúšobnej doby sa nezapočítava čas celodenných prekážok v práci na strane štátneho zamestnanca a čas služobného voľna podľa § 102 ods. 1 písm. c) a d).

Podľa § 45 ods. 1  Zákonníka práce, "V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať."

Dobrý deň,

v prvom rade treba uviesť, „pokuta“ 500 € za to, že ste mu nedali vedieť 2 týždne vopred, nemá v pracovnom práve oporu.

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa má urobiť písomne a písomné oznámenie sa má doručiť spravidla aspoň 3 dni vopred, čo vyplýva z ust. § 72 Zákonníka práce. Ide o lehotu, ktorej nedodržanie nemá právne účinky v tom smre, že by oznámenie o skončení prac. pomeru nebolo účinné.

To, že ste to oznámili iba telefonicky 2 dni vopred, bol z Vašej strany zlý postup, ale zamestnávateľ si z toho nemôže „automaticky“ urobiť nárok na pokutu a jednostranne ju strhnúť zo mzdy. Zrážky zo mzdy môže robiť len v prípadoch podľa § 131 Zákonníka práce alebo na základe dohody o zrážkach zo mzdy; „pokutu“ si bez takejto dohody zraziť nesmie. V pracovnej zmluve nemožno dohodnúť zmluvnú pokutu a výkon práva skončiť v skúšobnej dobe nemá byť sankcionovaný, lebo ide o Vaše oprávnenie, na ktoré nepotrebujete súhlas zamestnávateľa. 

Odporúčam :

Napíšte zamestnávateľovi doporučený list (ideálne aj email) – vecne, bez emócií – že žiadate doplatiť zrazených 500 € a uviesť právny titul zrážky.

Zároveň žiadajte vydať potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list) a výplatné pásky; zamestnávateľ má povinnosť vydať potvrdenie o zamestnaní v zmysle § 75 ods. 2 Zákonníka práce a doklad o vyúčtovaní mzdy podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce.

Ak dokumenty nevydá, podajte podnet na miestne príslušný inšpektorát práce – toto nie je vyhrážka, ale bežný zákonný postup . Ak 500 € nevráti, zvážte žalobu o doplatenie mzdy (zrážka = nevyplatená časť mzdy). Pri tejto sume sa často oplatí predžalobná výzva od advokáta, lebo zamestnávateľ potom zvykne ustúpiť.

K telefonátom a správam neargumentujte už po telefóne, komunikujte písomne. Vaše oznámenie, že podáte podnet na inšpektorát práce, nie je vydieranie; je to uplatňovanie práv. Správy si archivujte.

K cestovným náhradám stravnému/diétam, ubytovaniu, cestovnému nie je otázke konkrétny podklad, preto to môžem posúdiť až podľa Vašej pracovnej zmluvy (miesto výkonu práce, či išlo o pracovnú cestu, turnusy, vyslanie). Ak mi pošlete pracovnú zmluvu a dohodnuté miesto výkonu práce, poviem Vám presne, či mal platiť stravné, diéty, cestovné a pod. v zmysle Zákonníka práce a zákona o cestovných náhradách.

Ak chcete, môžem Vám pripraviť stručnú predžalobnú výzvu (na 500 € + vydanie dokumentov) a zároveň podanie na inšpektorát práce, aby ste to mali právne čisté.

Dobrý deň,

pri akomkoľvek spôsobe skončenia pracovného pomeru potrebujete pre evidenciu na úrade práce originál dokumentu skončenia. V tomto Vašom prípade ide o oznámenie o skončení pracovného pomeru, ktoré by ste mali dostať v jednom vyhotovení ako originál. 

Čo sa týka osoby podpisujúcej toto oznámenie, na jeho platnosť musí byť podpísané osobou konajúcou za spoločnosť, štatutrány orgán, zapísaný pri tejto spoločnosti v Obchodnom registri SR.

Prípady zastupovania zamestnávateľa upravujú ustatnovenia § 9 a § 10 Zákonníka práce, citované nižšie. 

Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce, "V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi."

Podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce, "V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou a mužom na otcovskej dovolenke len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo so starostlivosťou o narodené dieťa, a musí skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné."

Podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce, "Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť."

Ak teda majiteľ spoločnosti nie je zároveň aj jej štatutárnym orgánom, oznámenie o skončení pracovného pomeru nie je platné, nakoľko nie je podpísané oprávnenou konať (podpisovať) za spoločnosť. Napadnúť platnosť skončenia pracovného pomeru v skúšbnej dobe je možné do dvoch mesiacov žalobou na súde, pričom presný postup je upravený v § 77 a nasl. ZP, s možnosťou zastupovania advokátskou kanceláriou.

Dobrý deň,
pri zmene pracovnej pozície u toho istého zamestnávateľa nie je automaticky povinné uzatvárať novú pracovnú zmluvu, ak sa menia len niektoré podmienky (napríklad druh práce, pracovisko alebo iné podstatné náležitosti, mzda). V takom prípade sa zvyčajne uzatvára písomný dodatok k existujúcej pracovnej zmluve, v ktorom sa upravia nové podmienky.

Pokiaľ ide o skúšobnú dobu, podľa § 45 Zákonníka práce platí, že skúšobná doba sa dohoduje pri vzniku pracovného pomeru, teda pri uzatváraní novej pracovnej zmluvy. Ak sa pracovný pomer len mení (napríklad zmena pracovnej pozície na základe dodatku), nie je možné dohodnúť novú - ďalšiu skúšobnú dobu /§ 45 Zákonníka práce/.

V prípade, že by zamestnávateľ jednostranne určil skúšobnú dobu bez  súhlasu zamestnanca, takáto dohoda by bola neplatná.