Škoda vzniknutá zamestnávateľovi

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,
pri škode spôsobenej zamestnancom zamestnávateľovi sa rozdeľuje medzi škodou spôsobenou z nedbanlivosti (teda bez úmyslu zamestnanca ju spôsobiť) a škodou spôsobenou úmyselne. 

Limit pri náhrade škody je len pri škode spôsobenej z nedbanlivosti. Tento limit je štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca. 

Nakoľko Vy, škodu plánujete spôsobiť úmyselne, pri takejto náhrade nie je žiadny limit. Navyše, môže zamestnávateľ požadovať aj náhradu ušlého zisku. 

Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje."

Podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce, "Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok."

Podľa § 186 ods. 3 Zákonníka práce, "Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

Je však potrebné rozlišovať náhradu škody a peňažnú náhradu pre nedodržanie výpovednej doby. Ak to má zamestnávateľ dohodnuté so zamestnancom v pracovnej zmluve, zamestnávateľ môže za nedodržanie výpovednej doby, požadovať peňažnú náhradu, ktorá je limitovaná dĺžkou výpovednej doby. Ak by ste mali výpovednú dobu 2 mesiace a nedodržali by ste ju, tak by Vám neboli vyplatené 2 platy a k by ste mali výpovednú dobu 1 mesiac, tak 1 plat. 

Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná."

Z vyššie uvedeného vyplýva, že okrem peňažnej náhrady za nedodržanie výpovednej doby (iba ak to máte dohodnuté), môže zamestnávateľ od Vás vymáhať aj spôsobenú škodu a ušlý zisk. 

Zákonník práce upravuje rôzne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Pracovný pomer môže byť skončený dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe. 

Skúste sa so zamestnávateľom dohodnúť, že skončíte k určitému dátumu, dohodou, čo najskôr, aby si zamestnávateľ za Vás stihol nájsť náhradu. Ak by sa Vám to podarilo, zamestnávateľ by nemal nárok na peňažnú náhradu ani náhradu škody. 

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom."

Ak Vám zostáva málo času, tak skončíte pracovný pomer výpoveďou bez uvedenia dôvodu a v zamestnaní, kam chcete nastúpiť, skúste požiadať, aby na Vás počkali a nastúpili by ste po uplynutí výpovednej doby. 

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, "Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná."

Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, "Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak."