Šikana na pracovisku

Dobrý deň,
uvedené správanie zo strany nadriadeného voči Vám, sa dá označiť ako šikana alebo bossing. 

Tieto pojmy však nie sú v zákonoch definované ani upravené.

Jediný pojem, pod ktorý sa dá šikana podradiť je priama diskriminácia, ktorá je upravená v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)

Podľa § 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona, "Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii."

Podľa § 2 ods. 2 antidiskriminačného zákona, "Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou."

Dobrý deň,
správanie kolegov voči Vašej osobe je potrebné oznámiť Vášmu priamemu nadriadenému. Ak to nepomôže tak jeho nadriadenému, poprípade priamemu vedeniu. 

Podľa § 13 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Podľa § 13 ods. 2 Zákonníka práce, "V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce, "Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa odsekov 1 a 2, nedodržaním podmienok podľa odsekov 3 až 6 a porušením práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu písomne odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky."

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak nepomôže ústne upozornenie, môžete podať písomnú sťažnosť zamestnávateľovi, ktorý sa musí ňou zaoberať. 

Dobrý deň,
aj napriek skutočnosti, že máte rada Vašu prácu, pracovať v takýchto podmienkach, ako opisujete vo Vašej otázke, bude pre Vás ťažké. Skúste vydržať celú skušobnú dobu, porozprávať sa s niekým, kto je nadriadený Vašej vedúcej, o jej správaní sa voči Vašej osobe. Krajným riešením je podanie sťažnosti, či podnetu na inšpektorát práce. Výsledkom však môže byť rozhnevanie vedúcej a hľadanie iných spôsobov, ako s Vami ukončiť pracovný pomer. Každopádne je to Váš zákonný nárok, a preto rozhodnutie je na Vás. 

Obrana voči takejto ústnej šikane nie je jednoduchá, najmä ak ide o osobu, ktorá je Vám nadriadená. V pracovnoprávnych vzťahoch vždy bola a bude nadriadenosť zamestnávateľa a podriadenosť zamestnanca. Z toho dôvodu zákon priznáva zamestnancom ochranu v prípade, že sa rozhodnú podať sťažnosť, či podnet voči zamestnávateľovi (§ 13 ods. 8 a 9 ZP).  

Podľa § 13 ods. 8 Zákonníka práce, "Zamestnanec nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo na zamestnávateľa sťažnosť, podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti, nezachová mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania alebo že si uplatňuje práva a právom chránené záujmy vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu."

Podľa § 13 ods. 9 Zákonníka práce, "Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy podľa odsekov 1 až 8 boli porušené, má právo obrátiť sa na súd a domáhať sa právnej ochrany. Ak zamestnanec v pracovnoprávnom spore oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa došlo z dôvodu, že si zamestnanec uplatňoval svoje práva a právom chránené záujmy vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu, zamestnávateľ musí preukázať, že k skončeniu pracovného pomeru došlo z iných dôvodov."

Dobrý deň,
správanie Vášho kolegu, ktoré opisujete sa vymyká normálnemu kolegovskému vzťahu na pracovisku. Bez ohľadu na to, či sa situácia vyhrotí alebo nie, musíte ísť s týmto problémom za svojím nadriadeným. Je to Vaša povinnosť mu to oznámiť. Z pohľadu bezpečnosti a ochrany zdravia a života pri práci, nielen Vášho ale aj Vašich kolegov. Nakoľko, ak sa už naozaj niečo vážne stane, bude potom už neskoro. 

K samotnému kolegovi sa správajte naďalej tak, že nereagujte na jeho správanie. Čím dlhšie vydržíte, tým skôr to Vášho kolegu prejde. A to aj potom keď to oznámite Vášmu nadriadenému. 

Ak by sa Vám dalo zaznamenať správanie Vášho kolegu voči Vám aj písomne (mailom), bol by to dobrý dôkaz pre Vás.

Prajeme veľa úspechov v tejto veci!

Dobrý deň,

ustanovenie Zákonníka práce citované nižšie, uvádza aké kroky môžete podniknúť voči takémuto správaniu Vášho kolegu voči Vám. 

Podľa § 13 ods. 8 Zákonníka práce, "Zamestnanec nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo na zamestnávateľa sťažnosť, podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti, nezachová mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania alebo že si uplatňuje práva a právom chránené záujmy vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu."

Pred uplatnením vyššie uvedených krokov, by ste však mohli skúsiť ísť za niekým vyššie, kto je nad Vašou nadriadenou, jej nadriadený, personálne oddelenie atď.. 

Ak ide o šikanú výlučne ústnou formou, čo nie je dokázateľné, skúste napísať tomuto kolegovi mail a ak bude aj jeho mailová komunikácia rovnaká ako ústna, budete mať dôkaz o jeho správaní voči Vašej osobe. Takúto mailovú komunikáciu môžete preposlať na najvyššie vedenie u Vás a uvidíte ich reakciu. Ak by ani to nepomohlo, môžete uplatniť postupy uvedené v ustanovení citovanom vyššie. 

Upozorňujeme však, že pred uplatnením postupov, ako je sťažnosť, podnet na Inšpektorát práce alebo podanie trestného ozámenia, je lepšie ak budete mať nejaký dokázateľný podklad (písomnú alebo mailovú komunikáciu s daným kolegom, či Vaším nadriadeným).

Dobrý deň,
záleží, či by sa nahrávka použila súdu alebo nadriadenému šikanovaného zamestnanca. 

V prípade, že by sa nahrávka predložila súdu a nahrávka by bola vyhotovená bez súhlasu nahrávanej osoby, súd by nemusel na tento dôkaz vôbec prihliadať. 

Nahrávanie osoby bez jeho vedomia a súhlasu, a zároveň použitie tejto nahrávky, nie je postup v súlade so zákonom. Preto, ani takýto dôkaz nemožno považovať za dôkaz získaný zákonným spôsobom.

Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku, "Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov."

Podľa § 191 ods. 2 Civilného sporového poriadku, "Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak."

Či už v prípade domáhania sa ochrany pred šikanou na súde, alebo pred Inšpektorátom práce, je lepšie si zadovážiť iné dôkazy. Ak dochádza zo strany zamestnávateľa k šikane zamestnanca len ústne, je ako dôkaz možno použiť svedkov. 

Podľa § 13 ods. 8 Zákonníka práce, "Zamestnanec nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo na zamestnávateľa sťažnosť, podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti, nezachová mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania alebo že si uplatňuje práva a právom chránené záujmy vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu."

Dobrý deň,
áno, postihy zamestnancov takéhto typu smerujúce od zamestnávateľa, nie sú v súlade so zákonom. Takéto spôsoby, ako sú čierne body a spoločný chat je celkom neštandartný spôsob zamestnávateľa uplatňujúci na zamestnancov. Navyše, ak v spoločnom chate zamestnávateľ udeľuje čierne body niektorému zo zamestnancov a ostatí zamestnanci to vidia. 

Pracovnoprávny vzťah je individuálny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Každý jeden vzťah je individuálny, nakoľko každý zamestnanec má inú pracovnú pozíciu, inú zodpovednosť a zamestnávateľ musí ku každému zamestnancovi pristupovať individuálne. 

Zamestnávateľ predsa neuzatvrára jednu pracovnú zmluvu so všetkými zamestnancami ale s každým zamestnancom samostatne uzatvára jednu pracovnú zmluvu. Pracovnou zmluvou sa zakladá pracovný pomer a nástupom zamestnanca do práce vzniká pracovný pomer. Pracovný pomer každého zamestnanca je len jeden jediný a zamestnávateľ nemôže všetkých zamestnancov hádzať do jedného vreca. 

Takýmto postupom zamestnávateľa dochádza k porušovaniu zásady dobrých mravov ale aj k porušeniu zásady ochrany osobných údajov, a súkromia zamestnancov voči ostatným zamestnancom. Takéto otázky sa rieši súkromne so zamestnancom a nie verejne. 

Takže kľudne môžete zamestnávateľovi napísať vyššie uvedené k jeho praktikám a môžete uvažovať nad podnetom na Inšpektorát práce. 

Podľa čl. 2 Zákonníka práce, "Pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov."

Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce, "Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy a niektoré právne vzťahy s nimi súvisiace."