Práca počas sviatkov

Dobrý deň, Zákonník práce v novelizovanom ustanovení § 94 ods. 5 hovorí nielen o zákaze práce, ktorá vedie k predaju tovaru konečnému spotrebiteľovi, ale aj s tým spojených prác. Toto ustanovenie je ešte veľmi čerstvé a takéto špecifické prípady sa vykryštalizujú až praxou. Mám však za to, že konanie Vášho zamestnávateľa obchádza účel tohto zákonného ustanovenia a preto by malo byť podľa môjho právneho názoru posúdené ako protiprávne. Za porušenie týchto zákazov sú pripravené vysoké peňažné pokuty. Ak máte podozrenie, že Váš zamestnávateľ porušil toto zákonné ustanovenie, môžete podať podnet na inšpektoráte práce.

Dobrý deň,
prácu počas sviatkov upravuje § 94 Zákonníka práce. 

Podľa § 94 ods. 4 Zákonníka práce, "Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa."

Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce, "V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú."

Ak Vám je nariadená práca aj vo sviatky, kedy by ste ju nariadenú nemali mať, musíte sa ohradiť zamestnávateľovi. Poprípade sa obrátiť na Inšpektorát práce, aby prešetril konanie zamestnávateľa v tejto veci. 

Dobrý deň,

v zmysle Zákonníka práce (§ 94 ods. 5) platí, že v niektoré dni, medzi ktoré patrí aj 5. júl, sviatok svätých Cyrila a Metoda, nemožno zamestnancovi nariadiť ani dohodnúť prácu v maloobchode, ktorý zahŕňa predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi. To znamená, že aj v prípade dohody medzi vami a zamestnávateľom nemôžete v tento deň pracovať v obchode u súkromníka, ak sa jedná o maloobchodný predaj.

Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce, "V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú."

Taktiež, zamestnávateľ ani zamestnanec nemôžu obísť toto ustanovenie napríklad dohodou o pracovnej pohotovosti, pretože Zákonník práce jasne stanovuje, kedy a za akých podmienok je možné nariadiť prácu počas sviatkov.

Odporúčam, aby ste so zamestnávateľom prekonzultovali pracovné možnosti v iných dňoch, prípadne inú formu práce, ktorá by neporušovala zákonné obmedzenia týkajúce sa práce počas sviatkov.

Dobrý deň,
spracovávanie zásielok sa nedá považovať za nakladacie a vykladacie práce. Vo Vašej otázke však nesprávne píšete, že tieto nakladacie a vykladacie práce môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť vo sviatok, ale správne má byť v čase nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni (§ 94 ods. 3 ZP), teda napríklad v sobotu alebo v nedeľu. 

Zákonník práce však samostatne upravuje postup zamestnávateľa v konkrétne sviatky v § 94 ods. 5 ZP.

A teda ak sa vo Vašej otázke pýtate na sviatok, napríklad na 8. mája, tak zákaz nariadenia práce vo sviatok na spracovávanie zásielok, sa nevzťahuje. Zákaz v takýto sviatok platí len na práce, ako je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi a s ním súvisiace prác. 

Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce, "V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú."

Dobrý deň, Zákonník práce počíta aj s prácou počas sviatku avšak za príplatok a za podmienok uvedených v § 94 ods. 3, 4 a 5 Zákonníka práce. Z týchto ustanovení vyplýva, že to nie je povolené. 

Podľa § 94 ods. 4 Zákonníka práce, "Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa."

Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce, "V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a; ustanovenia odseku 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužijú."

Podľa § 94 ods. 3 písm. f) Zákonníka práce, "V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch: práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva."

Dobrý deň,
samozrejme. Veľkonočná nedeľa je sviatok, dokonca sú aj obchody v ten deň zatvorené. V takom prípade Vám zle spravili mzdu za mesiac apríl.

Dobrý deň,

dni pracovného pokoja ustanovuje § 94 Zákonníka práce, a ide o dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni a sviatky. Zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch ustanovuje v §1 a § 2 štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Nadväzujúc na túto úpravu sa za sviatok na účely Zákonníka práce považujú tieto dni: 1. január, 6. január, Veľký piatok,  Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12.00 hodine, 25. december a 26. december. Počas týchto dní totiž nemožno zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a a  zákonom stanovených prípadov. Takouto výnimkou, kedy zamestnancovi možno nariadiť práce aj vo sviatok, je aj práca v nepretržitej prevádzke.

Dobrý deň,

zákon v tomto prípade zakazuje nariadiť výkon práce počas štátnych sviatkov zamestnancom. Nezakazuje, aby ste prácu vykonávali Vy, ako živnostník. Vychádza sa aj zo slobody podnikania. Štát Vám nemôže ako podnikateľovi zakázať, aby ste pracovali, keď je sviatok. Ak obchod nie je Váš a budete tam pracovať ako živnostník, je tu riziko, že v prípade kontroly by inšpekcia posúdila daný pomer ako zamestnanecký a "zamestnávateľ" by musel zaplatiť pokutu.

Dobrý deň,

v zmysle ustálenej súdnej praxe nemôže byť totožná činnosť vykonávaná z pozície konateľa aj z pozície zamestnanca. Ako konateľ by ste mohli túto činnosť počas sviatku vykonávať, nakoľko by ste ju robili z pozície štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti a teda nie ako zamestnanec. Situácia sa však skomplikuje v prípade, ak samotný predaj v obchode máte vymedzený ako druh práce (pokiaľ hovoríme o Vás ako zamestnancovi). Vami popísaná situácia je značne skomplikovaná tým, že vystupujete ako konateľ a zamestnanec zároveň. Odporúčal by som tento situáciu vyriešiť a rozhodnúť sa, z akej pozície budete činnosť vykonávať. 

Dovolím si citovať ustálený právny názor súdnej praxe: 

"K dovolenému súbehu výkonu funkcie konateľa a pracovného pomeru by mohlo prísť len v tom prípade, ak by osoba vykonávala na základe pracovnej zmluvy, uzavretej so všetkými náležitosťami, v prospech spoločnosti práce tak, aby sa pracovné zadelenie a náplň práce zamestnanca a zároveň konateľa nezamieňali a aby bolo zrejmé, že tieto činnosti si vzájomne nekonkurujú. Ak nie je splnená táto podmienka, pracovný pomer nemôže vzniknúť. Právna úprava síce nebráni tomu, aby iné činnosti pre obchodnú spoločnosť vykonávala fyzická osoba - zamestnanec, ktorý je  štatutárnym orgánom, na základe pracovnoprávnych vzťahov, pokiaľ druhom práce nie je výkon činnosti štatutárneho orgánu, ale iná pracovná činnosť spĺňajúca všetky právne charakteristiky závislej práce."

Dobrý deň. Vaša otázka zrejme súvisí s aktuálnym zákazom predaja počas sviatkov. Tento zákaz pritom spočíva v tom, že zamestnávatelia počas zákonom stanovených dní (sviatkov) nemôžu svojim zamestnancom nariadiť ani si s nimi dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác.

Prácu v reštaurácii, či pohostinstve však považujem skôr za poskytovanie služby, než za predaj tovaru, a preto mám za to, že reštaurácie a pohostinstvá nemusia byť počas zákonom vybraných sviatkov zatvorené, a teda ich prevádzkovatelia si môžu ako zamestnávatelia dohodnúť so svojimi zamestnancami, príp. im nariadiť prácu aj počas spomínaných sviatkov.

Dobrý deň. Zákonník práce upravuje v ustanovení § 122 mzdu a náhradu mzdy za sviatok. V zmysle ods. 1 tohto ustanovenia: "Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50% jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni." Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, v takom prípade patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. Pri čerpaní náhradného voľna zamestnancovi mzdové zvýhodnenie nepatrí, ale patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.