Paragraf na návštevu lekára

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň, vo veci Vami položenej otázky uvádzame, že možnosti v prípade vyčerpanie prac. voľna s náhradou mzdy  ustanovuje § 141 ods. 3 Zákonníka práce nasledovne :

"Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi

a) ďalšie pracovné voľno z dôvodov podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,

b) pracovné voľno z iných dôvodov ako podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,

c) pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,

d) pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje."

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,

ak ide o tzv. „paragraf“ na návštevu lekára, teda vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, podľa § 141 ods. 2 písm.a/ Zákonníka práce platí,  že zamestnávateľ musí poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac však 7 dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Zákon teda nehovorí o limite 4 hodiny mesačne. Zamestnávateľ si nemôže svojvoľne určiť, že uzná len 4 hodiny za mesiac, ak v skutočnosti návšteva lekára trvala dlhšie a išlo o nevyhnutne potrebný čas, čo musí vyplývať z potvrdenia zdrav. zariadenia podľa § 144 Zákonníka práce.

Strhávanie 5 % z platu len preto, že ste mali viac ako 4 hodiny „paragrafu“ mesačne, považujem za problematické. Zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ robiť iba v prípadoch uvedených v § 131 Zákonníka práce alebo na základe písomnej dohody. Zamestnávateľ nemôže svojvoľne sankcionovať zamestnanca zrážkami zo mzdy, ktorých výšku si sám určí.

Odporúčam Vám písomne požiadať zamestnávateľa o vysvetlenie právneho dôvodu zrážky 5 % a o doplatenie neoprávnene zrazenej mzdy. Otázkou je či suma 5 % titulom zrážky nebola zrazená z odmeny, pre vyplatenie ktorej sú u zamestnávateľa stanovené podmienky jej vyplatenia v ceslosti, a teda v plnej výške. Odporúčam preto preštudovať aj mzdový poriadok zamestnávateľa a Vašu pracovnú zmluvu, vrátane mzdových podmienok,.

Ak mzdu nedoplatí, môžete podať podnet na príslušný inšpektorát práce podľa sídla zamestnávateľa alebo sa domáhať doplatenia mzdy súdnou cestou.

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,

ak pod „paragrafom“ myslíte návštevu lekára, zamestnávateľ Vám nemôže automaticky za každý takýto deň alebo potvrdenie strhnúť 15 eur zo mzdy ako pokutu. Zákonník práce takúto sankciu nepozná. Pri vyšetrení alebo ošetrení zamestnanca v zdravotníckom zariadení ide o dôležitú osobnú prekážku v práci. Podľa § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce máte nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času . Dôležité je, že nejde automaticky vždy o celý deň. Zamestnávateľ môže skúmať, či išlo o nevyhnutne potrebný čas, napríklad čas cesty, čakania a samotného vyšetrenia. Nemôže Vám však paušálne určiť napríklad len 2 hodiny, ak reálne návšteva lekára trvala dlhšie a viete to odôvodniť. Zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ robiť len v prípadoch uvedených v § 131 Zákonníka práce, napríklad zákonné odvody, exekúcie, alebo na základe osobitného právneho dôvodu či písomnej dohody so zamestnancom. Svojvoľné zrážky ako „pokuta za paragraf“ zákon neumožňuje.

Odporúčam Vám písomne požiadať zamestnávateľa o vysvetlenie zrážky a o uvedenie právneho dôvodu. Zároveň si odkladajte potvrdenia od lekára a výplatné pásky. Ak Vám peniaze zrazili bez právneho dôvodu, môžete žiadať doplatenie mzdy a podať podnet na príslušný inšpektorát práce.

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,
ak idete cez deň k lekárovi, na nočnú do práce by ste mali ísť. Ibaže, by ste boli v takom zdravotnom stave, že by ste neboli schopná pracovať. Zároveň, nočná služba časovo presahuje aj do ďalšieho dňa do 6-tej hodiny ráno. Ak by ste mali byť po ošetrení neschopná pracovať na nasledujúcej (nočnej) smene, je potrebné si vypýtať a potvrdiť priepustku aj na druhý deň. 

Podľa § 98 ods. 1 Zákonníka práce, "Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou."

Podľa § 141 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času."

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,
vo veci Vami položenej otázky platí ust. § 40 ods. 5 Zákonníka práce :

"Rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti."

Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že vnuk zamestnanca a zamestnanec nemusia mať rovnaké trvalé bydlisko, ako ani žitie v spoločnej domácnosti, lebo zákon to nevyžaduje. Podstatné vo Vami uvedenom prípade je to, či vyšetrenie alebo ošetrenie vnuka nebolo možné vykonať mimo pracovnej doby v zmysle ust. § 141 Zákonníka práce, ako aj potvrdenie zdrav. zariadenia v zmysle ust. § 144 ods. 2 Zákonníka práce.

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň, vo veci Vami položenej ptázky uvádzame, že Zákonník práce túto otázku nerieši a preto treba vychádzať z ust. § 141 Zákonníka práce o tom, že zamestnanec má nárok na platené pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie ak toto nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Platí aj ust. § 144 Zákonníka práce v zmysle ktorého platí, že  ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

Chápame Vás, že nechcete, aby sa stalo, že by zo strany zamestnanca došlo k zneužitiu uvedeného zákonného ustanovenia, preto odporúčam postupovať v zmysle uvedených zák. ustanovení, a teda či vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, vrátane oznamovecej povinnosti zo strany zamestnanca, ako aj predloženia potvrdenia zdrav. zariadenia o trvan prekážky v práci s uvedením konkrétneho času /§ 144 ods. 2 Zákonníka práce/.

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,

ak pod „paragrafom“ zrejme myslíte pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie u lekára, základné pravidlo je, že nárok máte na nevyhnutne potrebný čas, najviac však 7 dní v kalendárnom roku s náhradou mzdy, ak vyšetrenie alebo ošeternie nebolo možné vykonať mimo pracovného času, čo vyplýva z ust. § 141 Zákonníka práce.

Ak Váš pracovný čas je len tri dni v kalendárnom týždni, zamestnávateľ Vám nekrátil nárok na pracovného voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie, ale upravil vzhľadom na Vašu pracovnú dobu - 3 dni v týždni - v zmysle ust. § 141 ods. 5 Zákonníka práce :

"Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri prekážke v práci podľa odseku 2 písm. a) a c) sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni."

Krátenie pripadá do úvahy najmä vtedy, ak Vám pracovný pomer vznikol v priebehu kalendárneho roka – vtedy zamestnávateľ môže určiť poskytnutie tohto voľna len pomerne (min. 1/3 za každú začatú tretinu roka), čo vyplýva z ust. § 141 ods. 6 Zákonníka práce :

"Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor."

Základné pravidlo však je, že pracovné voľno sa poskytuje v prípade, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovnej doby.

Výpočet dní Vám musí vzhľadom na vyššie uvedené urobiť zamestnávateľ.

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,

zamestnávateľ Vám môže preplatiť (dať pracovné voľno s náhradou mzdy) na návštevu všeobecného lekára iba „na nevyhnutne potrebný čas“, nie paušálne podľa vlastného limitu 4 hodiny.

Zákonník práce v zmysle ust. § 141 Zákonníka práce uvádza, že pri vyšetrení alebo ošetrení zamestnanca v zdravotníckom zariadení patrí pracovné voľno s náhradou mzdy patrí na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie/ošetrenie nebolo možné vykonať mimo Vášho pracovného času, čovyplýva z ust. § 141 Zákonníka práce. Slovo " mimo pracovného času" pritom zdôrazňujeme.

 Z toho vyplýva, že „4 hodiny“ nie sú všeobecné pravidlo – raz môže stačiť 1–2 hodiny, inokedy (čakanie, vyšetrenie, cestovanie) aj podstatne viac.

Zamestnávateľ však zároveň môže oprávnene posudzovať, či ste naozaj potrebovali vynechať celú zmenu. Ak by išlo napríklad o krátky úkon (napr. odber biolog. materiálu) a Vy by ste bez dôvodu už nenastúpili späť do práce, môže to vyhodnotiť ako neospravedlnenú absenciu v rozsahu „na nevyhnutne potrebný čas“.

 Dajte si od lekára potvrdiť čas príchodu/odchodu (príp. aj čas vyšetrenia). Zamestnávateľovi vopred oznámte termín, kedy absolvujete vyšetrenie alebo ošetrenie, ktorá povinnosť Vám vyplýva z ust. § 144 ods. 1 Zákonníka práce a po návrate bezodkladne doložte potvrdenie . Ak Vám chce preplatiť len 4 hodiny, písomne mu uveďte, že žiadate náhradu mzdy za nevyhnutne potrebný čas podľa § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce , a priložte potvrdenie od zdrav. zariadenia v zmysle ust. § 144  ods. 2 Zákonníka práce :

"Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ustanovenie prvej vety a druhej vety neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje iný spôsob preukazovania a potvrdzovania prekážky v práci."

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,

pri „paragrafe“ (pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie u lekára) platí, že zamestnávateľ Vám má poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac 7 dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie/ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času čo vyplýva z ust. § 141 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákonníka práce).

Zároveň zamestnávateľ nemá právo svojvoľne „určiť“, že uzná len napr. 2 hodiny; vždy ide o nevyhnutný rozsah podľa reálnej potreby (čas vyšetrenia, čakanie, doprava).

Ak ste v ten deň mali podľa rozpisu 11,5-hodinovú zmenu a lekár Vám vystavil celodenné potvrdenie (t. j. prekážka zasiahla celú pracovnú zmenu), potom zamestnávateľ v uvedenom prípade postupoval z ust. § 141 ods. 5 Zákonníka práce :

 "Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri prekážke v práci podľa odseku 2 písm. a) a c) /t.j. naša poznámka : vyšeternie a ošetrenie alebo sprevádzanie/ sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni."    

Postup zamestnávateľa bol teda v uvedenom dni správny.

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame, že ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, zamestnanec má vopred požiadať o pracovné voľno; ak nie je, musí zamestnávateľa upovedomiť bez zbytočného odkladu. Zároveň platí, že prekážku v práci a jej trvanie musí zamestnanec preukázať a príslušné zdravotnícke zariadenie) mu má potvrdiť doklad o existencii prekážky a o jej trvaní, čo vyplýva z ust. § 144 Zákonníka práce.

To, či zamestnávateľ musí uznať 5 potvrdení za sebou, závisí od toho, či sú splnené zákonné podmienky konkrétneho druhu prekážky (napr. sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie/ošetrenie) a či zamestnanec preukáže, že úkon nebolo možné zabezpečiť mimo jeho pracovného času. 

Samotné pravidlo, že zamestnávateľ môže uznať iba 2 dni po sebe, sa na tieto prekážky v práci automaticky nevzťahuje; skôr treba pozerať na ročný limit daného nároku a na to, či ide o reálne a odôvodnené sprevádzanie/ošetrenie.

Odporúčam Vám skontrolovať: či ide o rodinného príslušníka podľa § 40 ods. 5 Zákonníka práce , či sú potvrdenia vystavené na správny dôvod a správne dni, či zamestnanec doložil aj vysvetlenie, prečo to nebolo možné riešiť mimo jeho pracovného času. Vo veci môžete kontaktovať aj zdrav. zariadenie či vyšetenia a ošetrenia a sprevádzania boli vôbec vykonané / v potvrdení od zdrav. zariadenia má byť uvedená osoba, ktorá si sprevádzanie vyžadovala/.

Nie je pravidlo resp. obvyklé, aby ošetrenie alebo vyšetrenie trvalo celú pracovnú dobu 5 dní po sebe/lekár obvykle ordinuje v dopoludňajších hodinách/.

Skutočnosť tá, že pracovný pomer zamestnanca končí koncom júla 2026 nie je v tomto smere podstatná tak, že by ste mu zákonný nárok na ošetrenie alebo vyšetrenie, prípadne sprevádzanie rodinného príslušníka mali krátiť.

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,
áno, je to možné. Každý zamestnanec má nárok na 7 dní v kalendárnom roku na pracovné voľno s náhradou mzdy na návštevu lekára a 7 dní na takéto sprevádzanie rodinného príslušníka. 

Podľa § 141 ods. 2 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

c) sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, a ak ide o neplnoleté dieťa, aj do zariadenia poradenstva a prevencie na výkon odborných činností; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času, a ak ide o sprevádzanie dieťaťa do 15 rokov veku osamelým zamestnancom, ktorý má toto dieťa zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti alebo ktorý sám vykonáva rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, aj ďalších najviac sedem dní v kalendárnom roku."