Nevyplatená mzda

^{Odpoveď advokáta na pracovné právo: Nevyplatená mzda}

Dobrý deň, ďakujeme za Vašu otázku, ku ktorej si dovoľujem zaujať nasledovný právny názor.

V zmysle ustanovenia § 118 a nasl. Zákonníka práce Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Splatnosť mzdy a jej výplatu upravuje § 129 a § 130 Zákonníka práce:

§ 129 Splatnosť mzdy

(1) Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

(2) Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky.

(3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

§ 130 Výplata mzdy

(1) Vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, ak kolektívna zmluva alebo zamestnávateľ vo vnútornom predpise neustanovujú priaznivejšiu úpravu zaokrúhľovania mzdy v prospech zamestnanca. Mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis.

(2) Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

(3) Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok na mzdu aj v inom termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú.

(4) Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak.

(5) Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

(6) Zamestnanec môže na prijatie mzdy písomne splnomocniť inú osobu. Bez písomného splnomocnenia možno vyplatiť mzdu inej osobe ako zamestnancovi, len ak tak ustanoví osobitný predpis.

(7) Zamestnávateľ nemá právo akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca vo voľnom nakladaní s vyplatenou mzdou.

(8) Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.

Ak ste skončili pracovný pomer v skúšobnej dobe, je Vám zamestnávateľ povinný vyplatiť mzdu za odpracovanú prácu. Vyplatenie mzdy nemôže odmietnuť, pretože je to jeho zákonná povinnosť. Splatnosť mzdy pri skončení pracovného pomeru je upravená tak, že zamestnávateľ je povinný vyplatiť mzdu v deň skončenia pracovného pomeru, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracocvného pomeru, avšak za predpokladu, že ste sa nedohodli inak. 

Odporúčam Vám písomne zamestnávateľa vyzvať, aby Vám mzdu za Vami odpracovanú prácu vyplatil a upozorniť ho na to, že pokiaľ tak neučiní v zákonom stanovenej lehote, budete nútená brániť sa inými prostriedkami.

V prvom rade, ak nastane splatnosť mzdy, môžete podať na súd žalobu o zaplatenie sumy, ktorá zodpovedá mzde.

Okrem toho je možné za splenenia všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu uvažovať o trestnosti konania zamestnávateľa (ak nevyplatí mzdu do dňa splatnosti).

Podľa ustanovenia § 214 Trestného zákona:

(1) Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním väčšiu škodu,

b) z osobitného motívu, alebo

c) voči viac ako desiatim zamestnancom.

(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

(4) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

^{Odpoveď advokáta na pracovné právo:}

Dobrý deň,
ak chcete ukončiť pracovný pomer u Vášho zamestnávateľa, nemôže Vás nútiť u neho naďalej pracovať. Výpoveď sa nedá ignorovať. Ak je raz výpoveď písomná a doručená, tak je platná. Od nasledujúceho mesiaca od jej doručenia, by Vám mala začať plynúť výpovedná doba. Ak ste výpoveď doručili v priebehu mesiaca jún, tak od júla Vám plynie výpovedná doba. Táto doba môže byť buď jeden mesiac alebo dva mesiace, v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru ku dňu doručenia výpovede zamestnávateľovi. V prípade, že Váš pracovný pomer ku dňu doručenia výpovede trval viac, ako jeden rok, tak výpovedná doba je dvojmesačná. 

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, "Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná."

Podľa § 62 ods. 6 Zákonníka práce, "Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace."

Podľa § 67 Zákonníka práce, "Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu."

Pre nevyplatenie mzdy môžete skončiť Váš pracovný pomer aj okamžite, podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Je tam však potrebné dodržať jednomesačnú lehotu na podanie písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru (§ 69 ods. 3 ZP). Zároveň, má zamestnanec, ktorý platne okamžite skončil svoj pracovný pomer, nárok na náhradu mzdy vo výške dvojmesačného odstupného (§ 69 ods. 4 ZP). 

Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, "Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti."

Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce, "Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel."

Podľa § 69 ods. 4, Zákonníka práce, "Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov."

 

Čo sa týka daňového bonusu za predchádzajúce mesiace, je možné si ho uplatniť spätne cez dodatočné daňové priznanie, poprípade matka dieťaťa u svojho zamestnávateľa. Viac informácií nájdete na stránke finančnej správy. 

^{Odpoveď advokáta na pracovné právo:}

Dobrý deň,
v takomto prípade môžete Vášho zamestnávateľa vyzvať, aby Vám mzdu vyplatil a upozorniť ho, že v opačnom prípade sa obrátite so žalobou na civilný súd. Rovnako tak ho môžete upozorniť, že nevyplatenie mzdy je aj trestným činom podľa ust. § 214 ods. 1 Trestného zákona: 

Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Súčasne nevyplatenie mzdy zakladá aj Vaše právo na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 69 Zákonníka práce, ak Vám mzda nebola vyplatená ani po 15 dňoch po uplynutí splatnosti. Je však potrebné dodržať lehotu podľa ust. § 69 ods 3 Zákonníka práce: 

Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

^{Odpoveď advokáta na pracovné právo:}

Dobrý deň,
lehota na vymáhanie sú 3 roky od možného prvého uplatnenia. Ide o všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka. 

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, "Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz."

Manžel si môže nevyplatenú mzdu, ako aj iné finančné nároky, uplatňovať voči bývalému zamestnávateľovi súdnou cestou, s predchádzajúcou písomnou výzvou na vyplatenie s určením určitej lehoty na vyplatenie. 

Ak by bola písomná výzva neúspešná, môže podať návrh na vydanie platobného rozkazu na súde príslušnom, podľa adresy sídla zamestnávateľa. Súdne konanie je však spojené s poplatkovou povinnosťou. Teda s návrhom je potrebné hneď zaplatiť súdny poplatok vo výške 6% z vymáhanej sumy. 

V prípade súdneho konania, odporúčame zastúpenie advokátskou kanceláriou, ktorá urýchli celý proces a súdny poplatok môže byť polovičný, ak advokát podá návrh elektronicou formou.

^{Odpoveď advokáta na pracovné právo:}

Dobrý deň,
uvedený postup zamestnávateľa nie je zákonný. V prípade, ak Váš zamestnávateľ nebude reagovať na upomienky, a mzdu Vám nevyplatí, tak Vám zostáva už len podanie žaloby na súd. Tiež môžete zamestnávateľa poučiť, že nevyplatenie mzdy je zároveň aj trestný činom v zmysle ust. § 214 ods. 1 Trestného zákona: 

Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

V prípade, ak by ste to chceli prebrať detailnejšie, tak si viete objednať konzultáciu cez toto tlačidlo:

Konzultácia s advokátom

^{Odpoveď advokáta na pracovné právo:}

Dobrý deň, vo veci odporúčam poslať zamestnávateľovi doporučenú výzvu k úhrade splatnej mzdy vo vami určenej lehote. Ak k úhrade mzdy nedôjde, potom budete musieť podať žalobu na súd, na čo môžete zamestnávateľa upozorniť.

Pokiaľ ide o nahlásenie nevyplatenia mzdy, toto síce môžete nahlásiť na príslušný inšpektorát práce, ale inšpektorát práce vám mzdu nevymôže.

V prípade, že budete potrebovať v danej veci pomôcť, môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

^{Odpoveď advokáta na pracovné právo:}

Dobrý deň, ak vám váš zamestnávateľ nechce vyplatiť mzdu, potom môžete túto žiadať vyplatiť súdnou cestou, a to podaním žaloby o zaplatenie. Prv však skúste zaslať zamestnávateľovi výzvu na zaplatenie s upozornením, že ak vám vo vami určenej lehote mzdu nevyplatí, budete si túto vymáhať súdnou cestou, dôsledkom čoho mu vzniknú ďalšie náklady, a to trovy konania. Ak by výzva zostala bez úspechu, potom môžete podať žalobu na súd súd príslušný podľa bydliska žalovaného alebo to môžete riešiť návrhom na vydanie platobného rozkazu cez Okresný súd Banská Bystrica cez upomínacie konanie. Jedná sa o skrátenú formu konania, kedy súd rozhoduje bez vyjadrenia protistrany, len na základe tvrdení žalobcu a predložených dôkazov. Takéto konanie prebieha elektronickou formou. 

^{Odpoveď advokáta na pracovné právo:}

Dobrý deň,

mzdu Vášho syna za odpracovaný mesiac výpovednej doby, zamestnávateľ zrejme považuje ako peňažnú náhradu za to, že Váš syn nezotrval u neho aj ten druhý mesiac výpovednej doby.

Váš syn bude mať mzdu za ten mesiac už od nového zamestnávateľa. 

Zamestnávateľ v ten druhý mesiac výpovednej doby s Vaším synom rátal , ale nakoľko Váš syn tam nezotrval, vykompenzoval si to nevyplatením mu jeho mzdy za prvý mesiac výpovednej doby. 

Na takýto, vyššie uvedený postup má zamestnávateľ nárok len v tom prípade, ak to mal dohodnuté v pracovnej zmluve s Vaším synom. Ide konkrétne o § 62 ods. 8 Zákonníka práce, citovaný nižšie. 

Nevyplatená mzda je vlastne peňažná náhrada podľa § 62 ods. 8 ZP. Zamestnávateľ by však mal nejakým spôsobom Vášmu synovi oznámiť, že prečo mu nevyplatil mzdu a že to považuje za takúto peňažnú náhradu. 

Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

Jediné, čo Vám zostáva je skontrolovať pracovnú zmluvu Vášho syna, či to tam je uvedená peňažná náhrada za nezotrvanie u zamestnávateľa počas výpovednej doby.

Ak to nie je uvedené v pracovnej zmluve, Váš syn ho môže oficiálnou cestou vyzvať na doplatenie mzdy s upozornením na skutočnosť, že nevyplatenie mzdy je trestným činom podľa § 214 Trestného zákona a v prípade neúspechu, sa môže jej zaplatenia domáhať súdnou cestou. 

^{Odpoveď advokáta na pracovné právo:}

Dobrý deň, postup zamestnávateľa je v rozpore s ust. § 116 Zákonníka práce :

"(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."   Na uvedené zákonné ustanovenie môžete zamestnávateľa písomne upozorniť s tým, že ak nedôjde z jeho strany k náprave a teda preplatenie náhrady mzdy, vec oznámite príslušnému inšpektorátu práce a postúpite vec na súd, čím mu vzniknú náklady spojené so súdnym konaním. V prípade záujmu vo veci môžete kontaktovať našu advokátsku kanceláriu.

^{Odpoveď advokáta na pracovné právo:}

Dobrý deň, v otázke neuvádzate aký je Váš pracovný čas, keďže ďalej uvedené minimálne mzdové nároky pre jednotlivé stupne náročnosti práce sú uvedené pre 40 hodinový týždenný pracovný čas.

Podľa ust. § 119 Zákonníka práce platí, že mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 120 Zákonníka práce platí :

"Minimálne mzdové nároky (1) Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce /ďalej len „stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu."   Charakteristiky stupňov náročnosti náročnosti jednotlivých pracovných miest obsahuje príloha č. 1 Zákonníka práce.   Pokiaľ ide o mzdu, minimálne mzdové nároky pre pre jednotlivé stupne náročnosti práce pre 40 hodinový pracovný týždeň nájdete na stránke Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR, na ktorú stránku súčasne odkazujeme, keďže  spôsob výpočtu s odkazom na ustanovenia Zákonníka práce je pomerne zložitý /link : https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/odmenovanie/minimalne-mzdove-naroky//.   Pokiaľ Vám zamestnávateľ nevypláca mzdu podľa vyššie uvedených ustanovení Zákonníka práce a min. mzdových nárokov pre jednotlivé stupne náročnosti práce, odporúčam kontaktovať zamestnávateľa s výzvou k doplateniu mzdy aj za predchádzajúce obdobie. Ak by k náprave zo strany zamestnávateľa nedošlo, odporúčam kontaktovať Národný inšpektorát práce podľa sídla zamestnávateľa.

^{Odpoveď advokáta na pracovné právo:}

Dobrý deň, na vami položenú otázku uvádzame, že odporúčam poslať ešte jednu doporučenú výzvu zamestnávateľovi s tým, že ak mzda vyplatená nebude v lehote do 3 dní, vo veci budete kontaktovať advokáta, ktorý podá vo veci žalobu na súd, rím zamestnávateľovi vzniknú ďalšie náklady, ktoré bude musieť uhradiť prípadne aj cestou súdneho exekútora.

Vo veci môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.