Nárok na odstupné a dohodár

Dobrý deň,

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce platí, že  zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Dohodári nemajú nárok na odstupné a preto sa nebude zarátavať ani čas, keď ste u zamestnávateľa pracovali na dohodu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa by Vám nárok na odstupné nevznikol. Ak by ste sa však dohodli na skončení pracovného pomeru, mohol by Vám vzniknúť tento nárok podľa § 76 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce vo výške 1 mesiaca.

Dobrý deň,

skončenie pracovného pomeru so zamestnancom dohodou nebráni zamestnávateľovi s rovnakým zamestnancom uzatvoriť dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Aj keby išlo o podobnú či dokonca rovnakú pozíciu, dôležité je, že nejde o hlavný pracovný pomer. 

Podľa § 76 ods. 4 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného."

Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce, "Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca."

Na základe skutočnosti, že so zamestnancom bude uzatvorená niektorá z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nevzniká zamestnancovi povinnosť vrátenia vyplateného odstupného, nakoľko nejde o prípad podľa § 76 ods. 4 Zákonníka práce. 

Dobrý deň prajem,

dôležitý je úmysel zmluvných strán. Vy sa so zamestnávateľom môžete v zásade kedykoľvek dohodnúť na tom, že sa končí pracovný pomer (pričom nemusí byť daný ani žiaden výpovedný dôvod). Na odstupné máte nárok len v 3 situáciách (nadbytočnosť, zdravotné dôvody, zrušenie zamestnávateľa). Zákon však nebráni tomu, aby sa pri skončení prac. pomeru zamestnávateľ a zamestnanec dohodol na tom, že zamestnanec dostane vyššie odstupné než mu priznáva zákon. Ak sa teda rozhodne Vám dať viac, nie je to dôvod neplatnosti. 

Dobrý deň,

na dohody sa podľa Zákonníka práce použijú len ustanovenia, ktoré ZP výslovne uvádza. Nakoľko Zákonník práce výslovne neuvádza, že sa na dohodu o vykonaní práce použijú ustanovenia o výpovedi a ochrannej dobe, nemožno ich použiť. Od dohody o vykonaní práce možno odstúpiť za podmienok ustanovených v ZP. Uvádzam aj konkrétne ustanovenie- § 226 ods.3 ZP Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla.

To znamená, že s Vami môže zamestnávateľ ukončiť dohodu, tým že od nej odstúpi, a to aj počas PN. Môže tak urobiť, len ak sa pracovná úloha nevykonala v dohodnutej dobe.