Môžem sa ohradiť voči sankciám za porušenie pracovnej disciplíny?

Dobrý deň, v zmysle § 109 ods. 3 Zákonníka práce, za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. Na základe uvedeného považujem postup, ktorým Vás zamestnávateľ prinútil vybrať dovolenku v rozsahu polovice dňa, za neoprávnený. Zákonník práce v ustanovení § 131 ods. 2 upravuje, ktoré zrážky zo mzdy môže zamestnávateľ zamestnancovi vykonať. V zmysle nasledujúceho ustanovenia odseku 3, ďalšie zrážky zo mzdy, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Váš prípad je však špecifický v tom, že časť odmeny za prácu tvorí základná zložka mzdy a časť variabilná zložka (prémie). Podmienky vyplatenie tejto variabilnej zložky závisia od plnenia pracovných úloh zamestnanca alebo aj od dodržiavania pracovnej disciplíny. V takomto prípade je možné, aby Vám zamestnávateľ vyhodnotil plnenia úloh aj s ohľadom na porušenie pracovnej disciplíny a podľa toho určil variabilnú zložku mzdy, nemôže Vám však skrátiť základnú mzdu.

Dobrý deň, chápeme Vaše rizčarovanie z prístupu zamestnávateľa, ale v tomto prípade má pravdu, lebo ste sa nemali vzialiť z pracoviska.

Ak ste dostali písomné upozornenie, je správne, že ste ho prevzali.

V prípade, že by zo strany zamestnávateľa Vám bolo doručen ďalšie napomenutie ako upozornenie pracovnej disciplíny a následne by ste dostali výpoveď z pracovného pomeru, potom máte vždy možnosť brániť sa a to podaním žaloby na súd v zmysle ust. § 77 Zákonníka práce a to o neplatnosť skončenia pracovného  pomeru v lehote do 2 mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Uvádzame, že súd nie je v tomto prípade viazaný právnym názorom zamestnávateľa na hodnotenie porušenia pracovnej disciplíny a následnú výpoveď prípadne okamžité skončenie pracovného pomeru a právny názor si konajúci súd urobí sám.

Dobrý deň, z dôvodu použitia vulgarizmov na pracovisku  nie  je možné, aby zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy zamestnanca. Rozsah a poradie zrážok zo mzdy upravuje ust. § 131 Zákonníka práce :

"(1) Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

(2) Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len

a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,

b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,

c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,

d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,

e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,

g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,

h) náhradu mzdy podľa § 142 ods. 5 alebo jej časť, na ktorú zamestnancovi nevznikol nárok, i) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4,

j) nevyúčtované preddavky na príspevok zamestnávateľa na stravovanie alebo na účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie (ďalej len „finančný príspevok na stravovanie“).  

(3) Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.   (4) Zrážky zo mzdy podľa odsekov 1 a 2 a zrážky zo mzdy podľa § 20 ods. 2 možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. Pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob vykonávania zrážok a ich poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.   (5) Pri peňažných trestoch (pokutách) a náhradách uložených vykonateľnými rozhodnutiami príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia sa poradie zrážok spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu."

Otázkou však je, či vo vašom prípade zamestnávateľ nesiahol na osobné ohodnotenie, teda nenárokvú zložku mzdy.

Vo veci odporúčam kontaktovať preštudovať mzdové podmienky u zamesntávateľa, vrátane výplatnej pásky a prípadne zamestnávateľa k doplateniu mzdy, keďže zrážky boli neoprávnené. Ak k náprave nedôjde a mzda nebude doplatená, odporúčam kontaktovať prísl. inšpektorát práce podľa sídla zamestnávateľa.