Môže ma zamestnávateľ pokutovať?

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,
vaša situácia je pomerne častá v gastro prevádzkach, preto je dôležité pozrieť sa na to z pohľadu Zákonníka práce a vašej pracovnej zmluvy. Najskôr je potrebné rozlíšiť, čo znamená pracovné zastúpenie podľa § 49 ods. 5 Zákonníka práce. Tento paragraf umožňuje zamestnávateľovi určiť pracovné zastúpenie, ak je to vopred dohodnuté v pracovnej zmluve, ale stále platia limity týkajúce sa pracovného času a odpočinku.

Podľa Zákonníka práce nesmie váš týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas presiahnuť 48 hodín v priemere za štyri mesiace (§ 85 ZP). Zároveň musíte mať medzi dvoma zmenami minimálne 12 hodín nepretržitého odpočinku (§ 90 ZP) a aspoň 24 hodín nepretržitého odpočinku v týždni (§ 93 ZP). Ak by ste pracovali celý týždeň 14 hodín denne, tieto limity by boli prekročené, čo je v rozpore so zákonom.

Zamestnávateľ nemôže jednostranne nariadiť, aby ste pravidelne počas svojho voľna zastupovali kolegov na dovolenke, ak by tým došlo k porušeniu zákonných limitov. Pokutu vám zamestnávateľ udeliť nemôže, pretože Zákonník práce nepozná možnosť pokutovania zamestnanca za odmietnutie práce nad rámec zákonných limitov. Ak by ste odmietli prísť v rozpore so zákonom, nemôže to byť dôvodom na sankciu.

Odporúčam viesť so zamestnávateľom otvorený rozhovor a upozorniť ho na zákonné limity. Ak by k dohode v súlade so Zákonníkom práce nedošlo, môžete sa obrátiť na inšpektorát práce. Ďalším krokom je sledovať, či vaše pracovné zaťaženie neprekračuje zákonné limity a v prípade potreby si viesť evidenciu odpracovaných hodín.

Podnet na inšpektorát práce môžete dať aj teraz, lebo prepdokladáme, že uevdneé sa týka nielen vás, ale aj ostatných zamestnancov.

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,

na Vami položenú otázku uvádzame :

1. Zamestnávateľ môže monitorovať pracovisko kamerovým systémom len v nevyhnutnom rozsahu a za účelom ochrany majetku, zdravia alebo bezpečnosti, pričom musí rešpektovať súkromie zamestnancov. Zvukový záznam (odpočúvanie rozhovorov) je však podľa § 13 ods. 4  Zákonníka práce a zákona o ochrane osobných údajov (GDPR) zásadne zakázaný, ak nejde o výnimočné prípady, ktoré by musel zamestnávateľ veľmi dôkladne odôvodniť a oznámiť. Odpočúvanie bežných či súkromných rozhovorov je v rozpore so zákonom a môže byť aj trestným činom porušenia tajomstva prepravovaných správ alebo iného súkromia.

Ak zamestnávateľ monitoruje aj zvuk bez vášho vedomia a bez zákonného dôvodu, odporúčam obrátiť sa na Úrad na ochranu osobných údajov SR a podať podnet na prešetrenie. Rovnako môžete podať podnet na Inšpektorát práce.

2. Podľa § 62 a nasl. Zákonníka práce je výpoveď zo strany zamestnanca základným právom a nemožno ho zmluvne obmedziť na určité obdobie. Akákoľvek zmluvná klauzula, ktorá zakazuje podať výpoveď v určitom období, je neplatná. Rovnako je neplatné, ak by zamestnávateľ podmieňoval výpoveď zrážkou zo mzdy – to je v rozpore s § 13 a § 17 Zákonníka práce. Takéto ustanovenie je absolútne neplatné a zamestnávateľ nemá právo vám zraziť z platu žiadnu sumu za to, že ste dali výpoveď z pracovného pomeru.

3. Ak máte v pracovnej zmluve dohodnuté konkrétne miesto výkonu práce a pracovnú dobu, zamestnávateľ vám ich nemôže jednostranne meniť bez vášho súhlasu, pokiaľ to nie je výslovne dohodnuté v zmluve alebo nevyplýva z povahy práce (napr. pracovná zmluva na viacero miest výkonu práce). Ak bola uzavretá dohoda o pracovisku a pracovnej dobe na celý mesiac, zamestnávateľ je povinný ju dodržať, inak ide o porušenie pracovnej zmluvy.

Odporúčam :
Písomne vyzvite zamestnávateľa na odstránenie nezákonných praktík (monitoring, odpočúvanie, zrážky zo mzdy) a podajte podnet na Úrad na ochranu osobných údajov a Inšpektorát práce podľa sídla zamestnávateľa. Ak by vám zamestnávateľ zrazil zo mzdy akúkoľvek sumu, žiadajte jej vrátenie a obráťte sa na súd. V prípade ďalšieho nátlaku alebo šikany zvážte okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 Zákonníka práce.
V prípade záujmu ma môžete kontaktovať, aby sme Vám pomohli.

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,
akýkoľvek zásah do Vašej hrubej mzdy, musí byť zaznamený vo Vašej výplatnej páske, a Vy musíte byť o ňom informovaný. Najmä zrážky zo mzdy takéhoto typu, musia byť rovnaké pre každého, aby bola dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania. Zároveň aj za každú prácu navyše by ste mali dostať zaplatené.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Váš zamestnávateľ by mal mať vydaný určitý interný predpis, kde by boli presné pravidlá a presné sumy, kedy a koľko sa zamestnancovi bude strhnuté zo mzdy alebo mu bude zaplatené viac za prácu navyše. Pravidlá musia platiť pre všetkých zamestnancov rovnako. 

Podľa článku 6 Zákonníka práce, "Ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. Tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení. Ženám a mužom sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne."

Výška mzdy každého zamestnanca nesmie byť nižšia ako minimálna mzda na príslušný kalendárny rok. V opačnom prípade, ide o postup v rozpore so zákonom. 

Podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce, "Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa osobitného predpisu." 

Podľa § 119a ods. 1 Zákonníka práce, "Mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Ustanovenie prvej vety sa vzťahuje na každé plnenie za prácu, ako aj na plnenia, ktoré sa vyplácajú alebo sa budú vyplácať v súviskosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov." 

Váš zamestnávateľ pravdepodobne takýmto postupom koná v rozpore so zákonom, ak nemá určtiý interný predpis , kde by boli stanovené jasné prípady kedy môže siahnúť zamestnancovi na mzdu. Zostáva už len otázkou, či budete vedieť toto jeho konanie ovplyvniť alebo budete naďalej pracovať za takýchto podmienok. Zamestnanci môžu podať sťaťnosť priamo zamesstnávateľovi alebo podnet na Inšpektorát práce, ktorý by uvedené konanie prešetril.

Podľa § 13 ods. 7 Zákonníka práce, "Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa odsekov 1 a 2, nedodržaním podmienok podľa odsekov 3 až 6 a porušením práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu písomne odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky."