Mám nárok na odstupné pri dohode o skončení pracovného pomeru?

Dobrý deň, v zmysle § 60 Zákonníka práce (ZP), dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 pís. a) až c) ZP. Predmetná dohoda, ktorú bez Vášho vedomia vypracoval váš zamestnávateľ , je však absolutne neplatná pre chýbajúci prejav vôle uzatvoriť tento právny úkon z Vašej strany. Vzhľadom na skutočnosť, že plánujete ignorovať túto podstatnú vadu, do pozornosti Vám dávam znenie § 76 ZP. V zmysle tohto ustanovenia má zamestnanec nárok na odstupné len v prípade, ak s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 pís. a) až c) ZP, alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Keďže predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru neobsahuje žiaden dôvod, nemáte nárok na odstupné.

Dobrý deň, samotná zmena pracovnej doby ešte automaticky neznamená, že Vám vznikne nárok na odstupné.

Nárok na odstupné vzniká typicky vtedy, keď pracovný pomer skončí výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov na jeho strane (najmä zrušenie/premiestnenie alebo nadbytočnosť) podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce, prípadne pri strate dlhodobej spôsobilosti zo zdravotných dôvodov; odstupné sa potom riadi § 76 Zákonníka práce .

Ak zamestnávateľ mení rozvrhnutie pracovného času (napr. zmeny zmien, začiatky/koniec smien) v medziach zákona a pracovnej zmluvy, spravidla nejde o dôvod na odstupné. Ak však zamestnávateľ chce zmeniť podstatnú dohodnutú pracovnú podmienku a potrebuje na to Váš súhlas (typicky ak máte pracovný čas dohodnutý „pevne“ v zmluve) a Vy nesúhlasíte, zamestnávateľ to nemôže jednostranne „pretlačiť“ dodatkom.

Prakticky sú možné tieto scenáre: Ak dáte výpoveď Vy len preto, že Vám nová pracovná doba nevyhovuje, odstupné Vám  nepatrí.

Ak dá výpoveď zamestnávateľ z organizačných dôvodov (napr. nadbytočnosť) podľa § § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odstupné Vám patrí podľa dĺžky trvania pracovného pomeru. Ak skončíte pracovný pomer dohodou, trvajte na tom, aby v dohode bol výslovne uvedený „výpovedný dôvod“ podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c), inak Vám nárok na odstupné  nevznikne.

Odporúčam, aby ste mi doplnili, čo presne máte uvedené v pracovnej zmluve k pracovnej dobe (konkrétne hodiny vs. len týždenný pracovný čas) a ako chce zamestnávateľ pracovnú dobu zmeniť. Následne Vám viem navrhnúť konkrétnu stratégiu a prípadne pripraviť odpoveď zamestnávateľovi alebo vyjednať dohodu s dôvodom tak, aby ste si chránili nárok na odstupné.

Dobrý deň,

na Vami položenú otázku uvádzame, že ak ste mali pracovnú zmluvu na dobu určitú „od dátumu do dátumu“ a zamestnávateľ Vám ju po uplynutí dohodnutej doby už nepredĺžil, nejde právne o „prepustenie“, ale o skončenie pracovného pomeru uplynutím doby v zmysle ust. § 71 Zákonníka práce.

V takom prípade Vám zo zákona nárok na odstupné spravidla nevzniká, lebo odstupné je viazané najmä na výpoveď (alebo dohodu o skončení pracovného pomeru  z tzv. organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa.

Aj keď ste mali pracovnú zmluvu predlžovanú v rámci 2 rokov dva krát, to ešte automaticky neznamená, že po dvoch rokoch musí zamestnávateľ uzatvoriť zmluvu na neurčito – môže pracovný pomer nechať skončiť uplynutím doby.

Ak by ste však po uplynutí dohodnutej doby ďalej pracovali s vedomím zamestnávateľa, pracovný pomer sa môže „preklopiť“ na dobu neurčitú  v zmysle ust. § 71 ods. 2 Zákonníka práce.

Záver : Ak pracovný pomer skončil upynutím dohodnutej doby trvania prac. pomeru, potom nárok na odstupné nemáte. Ak by ste však dostali výpoveď z prac. pomeru z org. dôvodov na strane zamesntávateľa, čo by muselo vyplývať z písomnej výpovede, a prac. zmluva by trvala ku dňu doručenia výpovede minimálne dva roky, mali by ste nárok na odstupné vo vške jednonásobku priemerného zárobku.

Ak prac. pomer skončil uplynutím dohodnutej doby trvania prac. pomeru podĺa prac. zmluvy, nárok na odstupné v zmysle ust. § 76 Zákonníka práce nie je.

Dobrý deň,

áno, nárok na odstupné máte, ak sa pracovný pomer skončí dohodou a v dohode bude výslovne uvedený zdravotný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, t. j. dlhodobá nespôsobilosť podľa lekárskeho posudku, vtedy vzniká nárok rovnako ako pri výpovedi zo strany zamestnávateľa z týchto dôvodov a výška závisí od dĺžky pracovného pomeru. Konkrétne je to upravené v §76 Zákonníka práce: "Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu." Ak by ste dali výpoveď Vy bez dohody s týmto dôvodom, na odstupné nárok nevzniká.

Dobrý deň,
po skončení jedného pracovného pomeru Vám hneď začína nový pracovný pomer. Pôvodný Váš zamestnávateľ nezanikol ani sa nezrušil. Uvedené znamená, že Vám nebude plynúť výpovedná doba, nebudete bez práce, a preto Vám nevzniká nárok na odstupné. Odstupné slúži zamestnancovi na kompenzáciu času bez práce, ak z dôvodov na strane zamestnávateľa musí so zamestnancom skončiť pracovný pomer výpoveďou. 

Váš pôvodný zamestnávateľ ale nemal žiadny výpovedný dôvod na výpoveď. Výpovedné dôvody sú uvedené v § 63 ods. 1 Zákonníka práce. 

Podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak

a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť

1. zrušuje alebo

2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,

b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu,

c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,

d) zamestnanec

1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,

2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2,

3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo

4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,

e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede,

f) pozastavená účinnosť."

Dobrý deň,

nárok na odstupné zamestnancovi vznikne iba za predpokladu, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou alebo sa s ním dohodne na skončení pracovného pomeru (skončenie dohodou), a to iba v prípade, ak ku skončeniu pracovného pomeru došlo zo zákonom vymedzených dôvodov.  Tieto uvádza ust. § 63 ods. 1 písm. a) až c)  Zákonníka práce (ZP). Medzi ne zákon zaraďuje okrem dôvodu na strane zamestnávateľa (písm. a) a b)) aj dôvod, že ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Zamestnávateľ však môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch, ak sa na tom so zamestnancom dohodol alebo to vyplýva z kolektívnej zmluvy. Súčasne platí ešte jedna podmienka, a síce,  že u zamestnávateľa musíte pracovať zákonom vymedzený minimálny čas, inak vám nárok nevznikne ani v prípade, že dôvod na vznik nárok bol naplnený. Uvedené ustanovuje § 76 Zákonníka práce. 

Ak vám vzhľadom na vyššie uvedené vznikol nárok na odstupné, potom platí, že zamestnávateľ vám ho mal vyplatiť po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Pokiaľ vám ho nevyplatil, potom oň môžete požiadať aj teraz. 

Dobrý deň,

prípady, kedy zamestnancovi patrí odstupné pri skončení PP dohodou upravuje ust. § 76 ods. 2 Zákonníka práce:

Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Kolektívna zmluva Vám však môže priznávať odstupné aj v iných prípadoch, preto, aj ak by ste nemali nárok na odstupné v zmysle vyššie uvedeného, tak tento môže vyplývať aj z kolektívnej zmluvy. 

Dobrý deň,
pri ukončení pracovného pomeru dohodou s uvedením výpovedného dôvodu, a pri odpracovaných 12 rokov, má zamestnanec podľa § 76 ods. 2 písm. d) ZP, nárok na štvormesačné odstupné.

Podľa § 76 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov."

Váš zamestnávateľ možno vychádzal z odseku 1 tohto § 76 ZP, kde je uvedené trojmesačné odstupné. Ale to platí v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou, čo nie je Váš prípad.

Skúste sa ohradiť, že máte nárok na 4 mesačné odstupné, v opačnom prípade dohodu nepodpíšete dohodu o skončení pracovného pomeru. 

Dobrý deň,
dôležité je, čo budete mať napísané vo Vašej výpovedi, aj keď odlišne od zákonnej úpravy. Hlavne, aby vo výpovedi bolo uvedené to sľubované odstupné pre Vás. 

Výpoveď nemôže byť bez výpovednej doby, takže ak by ste nechceli dodržať výpovednú dobu, tak by Vám dal zamestnávateľ potom podpísať Dohodu o skončení pracovného pomeru. V tejto dohode si dajte pozor, aby ste mali uvedené sľúbené odstupné.

Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby."

Zamestnávateľ predmetným postupom chce len urýchliť Vaše skončenie a chce sa vyhnúť plynutiu výpovednej doby. Aj pri skončení pracovného pomeru dohodou je možné vyplatiť odstupné. 

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom."

Dobrý deň,

pracovný pomer môžete skončiť okamžite s nárokom na náhradu mzdy za dva mesiace. Dôvodom bude nevyplatenie mzdy ani do 15 dní po jej splatnosti. Ak píšete, že marcovú výplatu ste dostali ž v máji, ide o konkrétny prípad na daný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca. 

Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, "Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti." 

Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, "Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov."

Vaše písomné okamžité skončenie napíšte, keď uplynutie 15 dní po splatnosti výplaty za mesiac november (ak to už nestíhate tak za mesiac december). Okamžité skončenie pracovného pomeru by mal obsahovať § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka a nárok na náhradu mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce. 

Dobrý deň,

ak ste podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru, zamestnávateľ vám nie je povinný poskytnúť odstupné, ktoré je zvyčajne viazané na výpoveď z dôvodov na strane zamestnávateľa, ako je napríklad nadbytočnosť alebo iné a tiež je viazaný na dĺžku odpracovaných rokov.

Pre odstupné je potrebné, aby tam bol v dohode o skončení pracovného pomeru uvedený konkrétny dôvod pre uplatnenie tohto nároku ibaže by kolektívna zmuva priznáala odstupné aj pre iné dôvody. Nárrok na odstupné upravuje ust. § 76 Zákonníka práce. 

Oproti tomu, na odchodné máte nárok, ak vám bol priznaný starobný dôchodok a žiadosť ste podali pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. Podmienky pre priznanie nároku upravuje ust. § 76a Zákonníka práce.