Krátenie dovolenky

Dobrý deň, áno, zamestnávateľ Vám môže krátiť aj viac, ako 6 dní dovolenky. 

Krátenie dovolenky sa odvíja od počtu absencií. 

Podľa § 109 ods. 3 Zákonníka práce, "Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú."

Podľa toho, koľko ste mali absencií, Vám zamestnávateľ krátil dovolenku. Nakoľko, vo Vašej otázke nepíšete, koľko absencií ste mali, tak nie je možné Vám dať jednoznačnú odpoveď na Vašu otázku, či krátenie 6 dní dovolenky je oprávnené.

Určite to môže byť aj viac, ako 6 dní dovolenky, nakoľko Zákonník práce tento počet nijakým spôsobom nelimituje. 

Je možné, že ak ste pracovali na 12 hodinové smeny, zamestnávateľ Vám krátil aj dva dni dovolenky za jednu zameškanú smenu. 

Dobrý deň, dočasná pracovná neschopnosť predstavuje dôležitú osobnú prekážku v práci.

Zamestnávateľ môže podľa § 109 Zákonníka práce krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní v príslušnom kalendárnom roku o jednu dvanástinu ročnej výmery a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní o ďalšiu jednu dvanástinu.

Krátiť však môže iba dovolenku, na ktorú Vám vznikol nárok v tom istom roku, v ktorom nastala PN. Vaša PN od 9. septembra do 31. decembra 2025 pravdepodobne nedosiahne 100 zameškaných pracovných dní.

Dovolenku za rok 2025 Vám preto zamestnávateľ z titulu PN krátiť nemôže. Zostatok 25 dní, ktorý ste mali evidovaný pri nástupe na PN, nemožno automaticky znížiť pre PN v roku 2026.

Treba však preveriť, z ktorých rokov tento zostatok pozostáva a aká časť predstavuje dovolenku za rok 2025.

Za rok 2026 bude PN trvať približne od januára do septembra, teda viac než 100 pracovných dní. Zamestnávateľ preto môže krátiť len dovolenku vzniknutú za rok 2026. Presný rozsah závisí od Vášho pracovného úväzku, rozvrhu zmien, dňa skončenia pracovného pomeru a Vašej ročnej výmery dovolenky.

Pri bežnom päťdňovom pracovnom týždni môže ísť približne o krátenie o štyri dvanástiny ročného nároku, ale presný výpočet musí vychádzať zo skutočne zameškaných pracovných dní.

Upozorňujem, že ak do konca septembra 2026 doručíte vlastnú výpoveď zamestnávateľovi, pracovný pomer sa tým dňom neskončí. Výpovedná doba začne plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca a pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Môžete sa tiež dohodnúť na inom termíne skončenia prac. pomeru na základe písomnej dohody.

PN pri výpovedi podanej zamestnankyňou  výpovednú dobu neprerušuje ani nepredlžuje. Požiadajte zamestnávateľa písomne o vyčíslenie dovolenky podľa jednotlivých rokov, počtu zameškaných pracovných dní a konkrétneho zákonného krátenia.

Ak Vám pri skončení pracovného pomeru zostane nevyčerpaná dovolenka, zamestnávateľ Vám ju musí nahradiť v peniazoch vo výške priemerného zárobku s poukazom na ust. § 116 Zákonníka práce

Dobrý deň,

áno, zamestnanec môže mať nárok na preplatenie dovolenky, ale treba rozlišovať dve veci: dovolenku z predchádzajúcich rokov a dovolenku za rok 2026. Ak má zamestnanec nevyčerpanú dovolenku z predchádzajúceho obdobia, zamestnávateľ mu ju pri skončení pracovného pomeru musí preplatiť, čo vyplýva z ust. § 116 ods. 3 Zákonníka práce možno nevyčerpanú základnú výmeru dovolenky preplatiť práve vtedy, ak si ju zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru .

Tento nárok nezaniká len preto, že bol v roku 2026 PN. Iné je to s dovolenkou za rok 2026.

Podľa § 101 Zákonníka práce vzniká nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť až vtedy, ak zamestnanec u toho istého zamestnávateľa odpracuje aspoň 60 dní v príslušnom kalendárnom roku. Bežná dočasná pracovná neschopnosť sa na účely dovolenky spravidla nepovažuje za výkon práce; výnimkou je najmä PN z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ.

Ak teda zamestnanec bol PN od 02.01.2026 do 11.05.2026 a pracovný pomer sa skončí bez toho, aby po PN odpracoval potrebný počet dní, za rok 2026 mu nevznikne nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť. Ak by však v roku 2026 odpracoval aspoň 21 dní, ale menej ako 60 dní, vznikol by mu nárok na dovolenku za odpracované dni podľa § 105 Zákonníka práce, a to jedna dvanástina ročnej dovolenky za každých 21 odpracovaných dní.

Prakticky odporúčam zostatok dovolenky z minulých rokov preplatiť, dovolenku za rok 2026 len vtedy, ak na ňu podľa počtu odpracovaných dní vznikol nárok - podľa znenia otázky bol zamestnanec v podstate celý rok 2026 práceneschopný a preto nárok na dovolenku mu nevznikol ak ku dňu skončenia prac. pomeru neodpracuje aspoň 21 dní, prípadne menej ako 60 dní.

Zamestnávateľ nemôže počas PN „nahradiť“ práceneschopnosť dovolenkou.

Dobrý deň, 
na Vami položenú otázku uvádzame, že ak Váš pracovný pomer skončil 31.1.026 a uvedený deň bol pracovný, pričom ste v práci neboli, pracovný pomer sa skončil uvedeným dňom.

Pracovno právne dôsledky vo forme nejakého disc. opaternia pre porušenie prac. disciplíny je vo Vašom prípade bezpredmetné, lebo pracovný pomer už skončil. Otázkou je len prečo ste v práci neboli, prípadne dodatočne doložiť zamestnávateľovi potvrdenie od zdrav. zariadenia o ošetrení u lekára v zmysle ust. § 141 Zákonníka práce /tzv. paragraf/.

Ak ste mali k 31.1.2026 ešte nejaké dni nevyčerpanej dovolenky, zamestnávateľ v súlade s ust. § 109 ods. 3 Zákonníka práce môže krátiť uvedený nárok a zostatok nevyčerpanej dovolenky Vám preplatí /citujeme/ :

"Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. "

Dobrý deň,
postup krátenia dovolenky podľa ustanovení zákonníka práce je nasledovný: za prvých 100 zameškaných pracovných dní sa dovolenka kráti o jednu dvanástinu. 

Podľa § 109 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, "Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c)."

Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku dieťaťa alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak."

Práceneschopnosť zamestnanca je jeden z dôvodov krátenia dovolnenky, najmä z dôvodu, že ide o dôležitú osobnú prekážku zamestnanca v práci a môže trvať aj dlhšie obdobie. 

Z vyššie uvedeného vyplýva, že až keď Vaša PN bude trvať viac ako 100 pracovných dní, Vám môže zamestnávateľ dovolenku krátiť o jednu dvanástinu z Vášho zákonného nároku, pričom sa berie do úvahy, že spĺňate podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku.

Dobrý deň,
vo Vašom prípade ide o otázku krátenia dovolenky z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti (PN) a následného skončenia pracovného pomeru. V školstve máte nárok na dovolenku v rozsahu 45 dní ročne, čo je upravené osobitnými predpismi pre pedagogických zamestnancov.

Podľa § 109 Zákonníka práce sa dovolenka kráti, ak zamestnanec v kalendárnom roku neodpracuje aspoň 60 dní, a to za každých 21 neodpracovaných pracovných dní o 1/12 ročného nároku. Do odpracovaných dní sa započítavajú aj niektoré prekážky v práci, avšak dočasná pracovná neschopnosť (PN) sa do tohto počtu nezapočítava. Ak ste teda v roku 2025 odpracovali len 53 dní a zvyšok bola PN, zamestnávateľ postupoval správne, keď Vám dovolenku krátil.

Ak ste k 31. 7. 2025 ukončili PN a zároveň podali žiadosť o skončenie pracovného pomeru, zamestnávateľ je povinný Vám preplatiť nevyčerpanú dovolenku, na ktorú Vám vznikol nárok do dňa skončenia pracovného pomeru. Dovolenka sa už ďalej nekráti spätne po skončení pracovného pomeru, krátenie sa vzťahuje len na obdobie, kedy ste boli zamestnaná a neodpracovali ste potrebný počet dní.

Ak však pracovný pomer skončí k 31. 7. 2025 a do tohto dátumu ste odpracovali len 53 dní, ďalšie krátenie dovolenky už nenastane, pretože krátenie sa už zohľadnilo pri výpočte nároku. Treba však vedieť, že dovolenka vám bude preplatená v zmysle ust. § 116 Zákonníka práce len v rozsahu na aký vám vznikol nárok ku dňu skončenia pracovného pomeru, teda za celých 7 mesiacov, nie za 12 mesiacov po už vykonaním krátení.

Odporúčam si skontrolovať, či zamestnávateľ správne vypočítal krátenie podľa § 109 Zákonníka práce a či Vám preplatí zvyšnú dovolenku pri skončení pracovného pomeru. V prípade nejasností alebo nesúhlasu so spôsobom výpočtu môžete požiadať zamestnávateľa o písomné zdôvodnenie alebo sa obrátiť na príslušný inšpektorát práce.