Dohoda o odstupnom pri zdravotných problémoch

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň, nárok ako aj výška odstupného závisí od toho, akou formou bude ukončený Váš pracovný pomer a či hlavným dôvodom skončenia bude Váš zdravotný stav. 

Pracovný pomer je možné podľa Zákonníka práce ukončiť viacerými spôsobmi: výpoveďou zo strany zamestnávateľa, výpoveďou zo strany zamestnanca, dohodou, okamžitým skončením pracovného pomeru.

Pri každom jednom spôsobe skončenia (okrem dohody), sú v Zákonníku práce presne špecifikované dôvody, pre ktoré možno pracovný pomer skončiť. 

Najlepšou formou je však dohoda, nakoľko tam nie sú účastníci viazaný dôvodmi a môžu si vzájomne dohodnúť aj dátum skončenia pracovného pomeru a zároveň aj odstupné resp. inú formu odmeny pri odchode zo zamestnania po 15-tich rokoch. 

V prípade, že by ste Váš zdravotný stav vedeli zamestnávateľovi aj písomne preukázať, tak musíte rátať s tým, že zamestnávateľ Vás môže ešte preradiť na inú, pre Vás vhodnú prácu, so zohľadnením Vášho zdravotného stavu.

Je potrebné tiež zohľadniť, čo máte ohľadom skončenia pracovného pomeru uvedené vo Vašej pracovnej zmluve (akú dĺžku výpovednej doby), či u zamestnávateľa pôsobia odbory a je uzatvorená nejaká kolektívna zmluva, kde môžu byť upravené odlišne otázky ohľadom odstupného. 

Ak by však Váš zamestnávateľ nesúhlasil s Vaším odchodom je možné z Vašej strany podať výpoveď s tým, že Vaša výpovedná doba by bola minimálne dva mesiace, keďže Zákonník práce stanovuje len minimálnu dĺžku ale nie maximálnu.

Čo sa týka odstupného, nižšie sú citované možné situácie kedy a koľko, by ste dostali odstupné podľa odpracovaných rokov:

Podľa § 76  ods. 1 ZP, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

(2) Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume

a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,

b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,

d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,

e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

(3) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.  

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že ak by ste sa Vy, podľa Vášho zdravotného stavu považovali za zamestnanca, ktorý stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a zamestnávateľ Vám dá výpoveď, máte nárok na odstupné za 4 mesiace.   

Alebo ak Váš zdravotný stav je taký, že trpíte chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak ste na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku (pričom sa tiež berie do úvahy, či si zamestnanec svojím zavinením (alkoholom alebo nedodržaním BOZP) takýto zdravotný stav.