Ako sa dostať ku svojim výplatám?

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň, ďakujeme za Vašu otázku, ku ktorej si dovoľujeme zaujať nasledovný právny názor.

Odpoveď na Vašu otázku rozdelím do dvoch rovín, a to roviny súkromnoprávnej a trestnoprávnej.

Súkromnoprávna rovina

Podľa ustanovenia § 118 Zákonníka práce 

(1) Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

(2) Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Splatnosť mzdy je upravená v § 129 Zákonníka práce 

(1) Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

(2) Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky.

(3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Ak Vám zamestnávateľ dlhuje mzdu za 4 mesiace a stravné lístky za 10 mesiacov, porušuje tým zákon a môžete sa svojho práva domáhať na súde. Ak Vám zamestnávateľ dal výpoveď, pracovný pomer končí uplynutím výpovednej doby. Zánik pracovného pomeru vzniká zamestnávateľovi vyplatiť Vám mzdu za podmienok ustanovených v § 129 ods. 3 Zákonníka práce.

Trestnoprávna rovina

Konanie zamestnávateľa by mohlo v prípade naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu byť považované aj za trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona

§ 214

Nevyplatenie mzdy a odstupného

(1) Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním väčšiu škodu,

b) z osobitného motívu, alebo

c) voči viac ako desiatim zamestnancom.

(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

(4) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

Zamestnávateľ by sa však mohol zbaviť trestnosti svojho konania, ak by splnil podmienku uvedenú v § 86 ods.1 písm. c) Trestného zákona, a teda ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a zamestnávateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu. Týmto ustanovením zákonodarca sledoval najmä to, že prvoradé je vyplatenie mzdy zamestnancovi, ako potrestanie páchateľa. Prejavuje sa tu zvýšená ochrana zamestnanca.

K tomu si dovoľujem uviesť aj právny názor Krajského súdu v Bratislave, ktorý vysvetľuje, ako treba chápať a posudzovať kedy sú prostriedky, ktorí mali byť vyplatené zamestnancovi nevyhnutné na zabezpečenie činnosti zamestnávateľa:

"I. Zo zne­nia for­mál­nych zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­vyp­la­te­nia mzdy a od­stup­né­ho pod­ľa § 214 ods. 1 Tr. zák.  je zrej­mé, že tres­tným či­nom nie je len sa­mot­ná sku­toč­nosť, že za­mes­tná­va­teľ ne­vyp­la­tí svoj­mu za­mes­tnan­co­vi v deň ich splat­nos­ti mzdu, či od­stup­né na kto­rých vy­pla­te­nie mal za­mes­tna­nec ná­rok. To pla­tí bez­pod­mie­neč­ne v prí­pa­doch, v kto­rých za­mes­tná­va­teľ ne­má fi­nan­čné pros­tried­ky na ich vý­pla­tu, na­koľ­ko v ta­kých­to prí­pa­doch ob­jek­tív­ne nie je schop­ný us­po­ko­jiť mzdo­vé ná­ro­ky za­mes­tnan­ca. Po­kiaľ za­mes­tná­va­teľ dis­po­nu­je dos­ta­toč­ným ob­je­mom fi­nan­čných pros­tried­kov v deň splat­nos­ti mzdy, či od­stup­né­ho, tak je­ho tres­tná zod­po­ved­nosť za ich ne­vyp­la­te­nie za­mes­tnan­co­vi je pod­mie­ne­ná tým, že tie­to fi­nan­čné pros­tried­ky ne­vyh­nut­ne ne­pot­re­bo­val na za­bez­pe­če­nie svo­jej čin­nos­ti. V ta­kých­to prí­pa­doch mož­no tres­tnú zod­po­ved­nosť za­mes­tná­va­te­ľa vy­vo­dzo­vať len v prí­pa­de, ak tá­to pod­mien­ka ne­nas­ta­ne. Uve­de­né vy­plý­va z to­ho, že zna­kom zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­vyp­la­te­nia mzdy a od­stup­né­ho je aj znak tý­ka­jú­ci sa okol­nos­ti, že za­mes­tná­va­teľ pe­ňaž­né pros­tried­ky „ne­vyh­nut­ne ne­pot­re­bo­val na za­bez­pe­če­nie (svo­jej) čin­nos­ti“. Tak ako kaž­dý znak zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty ža­lo­va­né­ho tres­tné­ho či­nu, aj ten­to znak mu­sí vy­ply­núť z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia ne­po­chyb­ne.

II. Po­kiaľ pro­ku­rá­tor ako aj poš­ko­de­ný po­čas tres­tné­ho ko­na­nia na­mie­ta­li, že spo­loč­nosť dis­po­no­va­la v ča­se splat­nos­ti mzdy a od­stup­né­ho pe­ňaž­ný­mi pros­tried­ka­mi na ich vý­pla­tu, pre­to­že 22 za­mes­tnan­com vy­pla­ti­la mzdu, tak je pot­reb­né zo­pa­ko­vať, že exis­ten­cia fi­nan­čných pros­tried­kov v ča­se splat­nos­ti mzdy ne­zak­la­dá tres­tnop­ráv­nu zod­po­ved­nosť za spá­chanie tres­tné­ho či­nu ne­vyp­la­te­nia mzdy a od­stup­né­ho. Tá je to­tiž pod­mie­ne­ná a nas­tu­pu­je len ale­bo až v prí­pa­de, ak ne­doš­lo k vý­pla­te mzdy za­mes­tnan­co­vi ho­ci za­mes­tná­va­teľ fi­nan­čné pros­tried­ky ne­vyh­nut­ne ne­pot­re­bo­val na za­bez­pe­če­nie svo­jej čin­nos­ti. Sku­toč­nosť, že za­mes­tná­va­teľ vy­pla­tí mzdu 22 za­mes­tnan­com, kto­rí sú s ním v pra­cov­nom po­me­re mož­no ozna­čiť za ne­vyh­nut­né pou­ži­tie fi­nan­čných pros­tried­kov spo­loč­nos­ti na chod spo­loč­nos­ti. Z čis­to eko­no­mic­ké­ho hľa­dis­ka ob­chod­nej spo­loč­nos­ti to­tiž spo­loč­nosť pra­cov­nú čin­nosť svo­jich za­mes­tnan­cov ne­vyh­nut­ne pot­re­bu­je na svo­ju ďal­šiu čin­nosť. Prá­ve pre­to, v prí­pa­de ne­dos­tat­ku dis­po­ni­bil­ných zdro­jov, se­lek­tu­je svo­je vý­dav­ky s tým, že ne­vyp­lá­ca tie, kto­ré „mô­žu poč­kať“, te­da nap­rík­lad aj mzdo­vé ná­ro­ky svo­jich bý­va­lých za­mes­tnan­cov. Ide cel­kom ur­či­te o ko­na­nie proti­práv­ne, av­šak nie je, sa­mo ose­be, ko­na­ním tres­tným, pre­to­že skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu ne­vyp­la­te­nia mzdy a od­stup­né­ho ob­sa­hu­je aj znak spo­čí­va­jú­ci v tom, že za­mes­tná­va­teľ pe­ňaž­né pros­tried­ky ne­vyh­nut­ne ne­pot­re­bu­je na za­bez­pe­če­nie svo­jej čin­nos­ti.

III. Po­kiaľ ide, vo všeo­bec­nos­ti, o prob­le­ma­ti­ku tý­ka­jú­cu sa to­ho, ke­dy za­mes­tná­va­teľ „ne­vyh­nut­ne ne­pot­re­bu­je pe­ňaž­né pros­tried­ky na za­bez­pe­če­nie čin­nos­ti práv­nic­kej oso­by ale­bo čin­nos­ti za­mes­tná­va­te­ľa, kto­rý je fy­zic­kou oso­bou“, tak je pot­reb­né uviesť, že je spra­vid­la ná­roč­né po­sú­diť, či za­mes­tná­va­teľ sku­toč­ne „ne­vyh­nut­ne pot­re­bo­val“ pe­ňaž­né pros­tried­ky na za­bez­pe­če­nie svo­jej čin­nos­ti, res­pek­tí­ve, či iš­lo o ta­kú si­tuáciu, pri kto­rej mal za­mes­tná­va­teľ up­red­nos­tniť všet­ky mzdo­vé ná­ro­ky za­mes­tnan­cov (a to aj bý­va­lých), pre­to­že pe­ňaž­né pros­tried­ky „ne­vyh­nut­ne ne­pot­re­bo­val“ na za­bez­pe­če­nie svo­jej čin­nos­ti. Tak­mer vždy sa to­tiž tá­to otáz­ka po­su­dzu­je s nie­koľ­ko roč­ným od­stu­pom, pri­čom hra­ni­ca me­dzi „ne­vyh­nut­ne pot­re­bo­val“ a „ne­vyh­nut­ne ne­pot­re­bo­val“ je veľ­mi úz­ka a nie­ke­dy zá­vi­sí len na tom, či za­mes­tná­va­teľ správ­ne ale­bo nes­práv­ne sub­jek­tív­ne (pod­ľa svoj­ho úsud­ku a čas­to aj za ur­či­té­ho pod­ni­ka­teľ­ské­ho ri­zi­ka) vy­hod­no­til otáz­ku za­bez­pe­če­nia svo­jej pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti. Za­mes­tná­va­teľ ne­vyh­nut­ne pot­re­bu­je pe­ňaž­né pros­tried­ky na za­bez­pe­če­nie svo­jej čin­nos­ti hlav­ne vte­dy, ak by bez ich vy­na­lo­že­nia moh­lo dôjsť k bez­pros­tred­né­mu oh­ro­ze­niu čin­nos­ti za­mes­tná­va­te­ľa."

Zhrnutie

V tomto momente, môžete zamestnávateľa písomne vyzvať, aby Vám do Vami určeného termínu vyplatil všetko, čo Vám dlhuje. Ak odmietne, môžete svoje právo vymáhať na súde. Vo výzve môžete zamestnávateľa upozorniť aj na možný trestnoprávny postih jeho konania, ako bolo uvedené vyššie. Samozrejme máte právo podať aj trestné oznámenie.

Treba však myslieť na to, že vymáhať možno len peňažný nárok, ktorý je už splatný. Ak teda mzda ešte nie je splatná ("Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.") potom zamestnávateľ nie je povinný vyplatiť mzdu za daný mesiac. Je preto lepšie navštíviť odborníka, aby sa pozrel na Váš prípad a zhodnotil čo všetko by bolo možné vymáhať.

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade platí ust. § 228 ods. 5 Zákonníka práce :

"Odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala."

Ak Vám mzda nebola doteraz vyplatená, resp.  nebude vyplatená ani za mesiac január 2023 do konca februára, pošlite zamestnávateľovi výzvu k úhrade doteraz splatnej mzdy s tým, že ak mzda nebude uhradená obratom, vo veci podáte žalobu na súd, pričom sa necháte zastupovať advokátom, čím mu vzniknú ďalšie náklady spojené so súdnym konaním a vec oznámite aj na príslušný inšpektorát práce.

V prípade, že mzda nebude vyplatená podľa vyššie uvedeného, kontaktujte našu advokátsku kanceláriu, aby sme Vám pomohli.

Odpoveď advokáta na pracovné právo

Dobrý deň,
jednoznačne máte nárok na výplatu, pokiaľ ste vykonali zadanú prácu. Je jedno, že ste v skúšobnej dobe. Ak vykonáte prácu, musíte dostať výplatu. Ak Vám ju nedajú, treba podať žalobu, prípadne trestného oznámenie.