Prekážky v práci a rodinný príslušník podľa ZP

Dobrý deň,
ďakujeme za otázku, na ktorú odpovedáme nasledovne : 

Základná právna úprava problematiky je obsiahnutá v ust. Zákonníka práce ("ZP").

1./ ZP rozoznáva niekoľko druhov resp. dôvodov prekážok v práci, s ktorými spája aj rôzne nároky - s náhradou  prípadne bez náhrady mzdy. Jedná sa o prekážky v práci, ktoré uvádzame : 
Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu ako sú výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, prekážka v práci z dôvodu dobrovoľníckej činnosti, prekážky v práci z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl, zvyšovanie kvalifikácie.

Pre zodpovedanie otázky sú  podstatné dôležité osobné prekážky v práci upravené v ust. §141 ZP :
"Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak." 

§ 141 ods. 2  ZP :

"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení
1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
b) narodenie dieťaťa zamestnancovi; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť,
c) sprevádzanie
1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času."

Atď.

§ 141 ods. 3 ZP :  "Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi
a) ďalšie pracovné voľno z dôvodov podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
b) pracovné voľno z iných dôvodov ako podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
c) pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,
d) pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje.
Ods. (4) Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať.
Ods. (5) Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri prekážke v práci podľa odseku 2 písm. a) a c) sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.
Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.

(6) Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode  (pozn. Váš prípad) sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor."

2./ Ako  správne uvádzate v otázke, ZP charakterizuje rodinného príslušníka v ust. § 40 ods. 5 ZP :
"Rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti."

Ak spĺňate podmienku spoločného žitia v jednej domácnosti,  potom napriek tomu, že nie ste manželia, považujete sa v zmysle ust. cit. § za rodinných príslušníkov voči sebe navzájom. Len poznamenávame, že pri ostatných osobách uvedených v cit. odstavci sa nevyžaduje žitie v spoločnej domácnosti (manžel, dieťa, atď.).

Podľa nášho názoru Vašou úlohou je preukázať zamestnávateľovi to, že vyšetrenie alebo ošetrenie "nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca."

Je samozrejmosťou zamestnávateľovi predložiť doklad o vykonanom vyšetrení a čase jeho vykonania. Tu platí ust. § 144 ZP : 
"Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody."

3./ Pre prípad, že naša odpoveď na otázku, ktorá zrejme obhajuje aj Váš názor na vec a ak tomu zodpovedá aj skutočnosť, teda "na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie" a ďalej s tým, že ste oznámili prekážku v práci v zmysle ust. § 144 ZP a  zamestnávateľa by ste nepresvedčili, odporúčame kontaktovať prísl. Národný inšpektorát práce. Súčasne uvádzame link :  https://www.ip.gov.sk/.

Dúfame, že naša právna rada Vám pomôže.
Budeme radi, ak nám dáte vedieť, ako ste dopadli.

Dobrý deň,

pri úmrtí a pohrebe blízkej osoby máte podľa § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe a na ďalší deň, ak obstarávate pohreb. Zákonník práce neurčuje, že deň na obstaranie pohrebu musí byť čerpaný bezprostredne pred pohrebom – musí však byť v primeranej časovej súvislosti s touto udalosťou (t. j. nie o týždeň neskôr). Deň po pohrebe je preto úplne v poriadku.

V praxi sa dni voľna čerpajú podľa potreby zamestnanca, pričom jeden deň sa spravidla čerpá v deň pohrebu a druhý deň podľa potreby na vybavenie záležitostí súvisiacich s pohrebom (napr. deň pred alebo po pohrebe). Ak ste pohreb matky mali v pondelok 13.10.2025, môžete druhý deň voľna čerpať aj v utorok 14.10.2025, ak to súvisí so zabezpečením pohrebu alebo vybavovaním záležitostí po pohrebe. Odporúčam však vopred informovať zamestnávateľa a dohodnúť sa na konkrétnom dni čerpania voľna, aby nedošlo k nedorozumeniu.

Rizikom by bolo, ak by ste čerpali voľno v deň, ktorý už nesúvisí s pohrebom alebo jeho vybavovaním – vtedy by zamestnávateľ mohol žiadať preukázanie dôvodu čerpania voľna. Ak však viete zdokladovať, že deň po pohrebe ste ešte riešili záležitosti súvisiace s pohrebom, zamestnávateľ by Vám mal voľno poskytnúť.

Dobrý deň,
zákon nepozná opatrovateľské voľno pre zamestnanca. Zamestnávateľ Vám môže poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy na osobné a celodenné ošetrovanie chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu. 

Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku dieťaťa alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabzpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak." 

Zákon teda pripúšťa pracovné voľno zamestnancovi ale bez náhrady mzdy ale neupravuje jeho dĺžku. Dĺžka pracovného voľna závisí od potreby ošetrovania chorého člena rodiny. Poskytnutím pracovného voľna sa pracovný pomer zamestnancovi neskončí, takže po skončení ošetrovania sa vráti do práce. Podľa zákona o sociálnom poistení zamestnanec môže požiadať o priznanie príspevku na opatrovanie. 

Zamestnanec môže zamestnávateľa požiadať aj o pracovné voľno s náhradou mzdy podľa § 141 ods. 3 písm. c) ZP. Zamestnávateľ môže ale nemusí zamestnancovi vyhovieť.

Dobrý deň, nie, 10 dní platí pri zdravotne postihnutom dieťati.
Podľa § 141 ods. 2 písm. c) bod 2 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku."

Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na sprevádzanie v počte 10 dní na rok, platí len na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa, ale na rodiča nie.

Uvedené neznamená, že Váš zamestávateľ Vám nemôže pracovné voľno poskytnúť aj na takéto sprevádzanie rodiča. Zákonník práce pripúšta aj takúto možnosť v § 141 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z iných dôvodov ako podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy."

Dobrý deň,

počas výpovednej doby, ak nastúpite na ošetrovanie člena rodiny (OČR), sa pracovný pomer v zásade nezastaví, ale skončí sa podľa plánu, ak sa vydala výpoveď pred začiatkom ochrannej doby. Čas strávený na OČR sa teda nepočíta ako ochranná doba. 

Po skončení výpovednej doby a ak OČR stále trvá, nie je potrebné sa hlásiť na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), pretože sa stále považujete za osobu, ktorá vykonáva činnosti spojené so starostlivosťou o člena rodiny. Akonáhle OČR skončí, mali by ste sa však na ÚPSVaR registrovať ako nezamestnaný, ak nemáte iné zamestnanie. Uistite sa, že všetku potrebnú dokumentáciu ohľadom OČR máte riadne spracovanú a predloženú.

Po skončení OČR, pri novom pracovnom pomere si dajte pozor na pracovnú zmluvu s pracovnými podmienkami, aké Vám boli sľúbené na pracovnom pohovore.

Dobrý deň,

podľa ust. § 141 ods. 3 písm. c) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce: "Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,..."

Zamestnávateľ má možnosť poskytnúť pracovné voľno, avšak nie je to jeho povinnosť.

V prípade opatrovania matky môžete zvážiť podanie žiadosti o príspevok na opatrovanie. Dôležité informácie o tomto príspevku nájdete na tomto odkaze: https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/tazke-zdravotne-postihnutie/penazne-prispevky/pp-opatrovanie/

Dobrý deň,
sprevádzanie sa môže týkať iba rodinného príslušníka daného zamestnanca. Kto, sa na účely uplatnenia ustanovení Zákonníka práce, považuje za rodinného príslušníka, definuje v § 40 ods. 5 Zákonník práce. 

Podľa § 40 ods. 5 Zákonníka práce, "Rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti."

Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že sprevádzanie otčima (manžela matky), nie je sprevádzaním rodinného príslušníka a zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy za takto zameškané hodiny. 

Dobrý deň, pohreb síce nebude v noci, ale zamestnanec má pred nočnou zmenou nárok na odpočinok. Preto, ak požiada o pracovné voľno, tak zamestnávateľ je povinný mu ho poskytnúť. 

Podľa § 98 ods. 1 Zákonníka práce, "Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou."

Podľa § 141 ods. 2 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: úmrtie rodinného príslušníka, pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb."

Zamestnanec pracujúci v noci má zároveň nárok na mzdové zvýhodnenie podľa 123 ods.1 Zákonníka práce. 

Podľa § 123 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

Dobrý deň,
vo Vami uvedenom prípade paltí ust. § 141 ods. 2 písm. d/ ZP, podľa ktorého máte nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.

Keďže išlo o pohreb starej matky vašej manželky, nie je poterbné, aby táto osoba - stará matka Vašej manželky žila spolu s vami v jednej domácnosti. Uvedené - jedna domácnosť sa týka iných osôb než je uvedené v citovanom zákonnom ustanovení /napr. sesternica Vašej starej matky.

Treba doložiť potvrdenie o účasti napohrebe od pohrebnej služby vrátane uvedenia času.

Dobrý deň, ako zamstnaenc máte právo na pracovné voľno s náhradou mzdy aj na sprevádzanie rodinného príslušníka v zmysle ust. § 141 Zákonníka práce, čo je Vám známe. Podstatné vo vašom prípade je, či predmetné vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Ak spĺňate uvedené kritéria resp. Vaša švagriná, vy musíte zamestnávateľoiv predložiť potvrdenie od zdrav. zariadenia, že ste uvedenú osobu sprevádzali na vyšetrenie alebo ošetrenie, čo vyplýva z ust. § 144 ods. 2 Zákonníka práce.

V zmysle ust. § 40 ods. 5 Zákonníka práce platí :

"Rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca /naša poznámka : švagriná/, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti."

Dobrý deň,
keďže váš pracovný pomer trval aj k 1.1.2024 a ktorý ukončujete k 30.6.2024, nie je právne možné, aby zamestnávateľ z tohot dôvodu krátil počet dní v súvislosti s prekážkami v práci na strane zamestnanca. Ku kráteniu počtu dní by mohlo dôjsť len v prípade /možnosť na strane zamestnávateľa/ ak by pracovný pomer vznikol v priebehu kalendárneho roka, tu by následne platilo ust. § 141 ods. 6 Zákonníka práce, ale toto nie je váš prípad.

Podstatné je pre vás ustanovenie § 141 Zákonníka práce a to v tom smere, či vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovnej doby. Ďakej je podstané ust. §  144 Zákonníka práce :

" Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci

(1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

(2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ustanovenie prvej vety a druhej vety neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje iný spôsob preukazovania a potvrdzovania prekážky v práci.

(3) Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody."