Mohol zamestnávateľ zmeniť uväzok?

Dobrý deň. 

Ďakujeme za položenie otázky, zasielame Vám nasledovné stanovisko:

Nočná práca

V súlade s ust. § 98 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“) sa nočnou prácou rozumie práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.

Zamestnanec pracujúci v noci je podľa ust. § 98 ods. 2 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý

- vykonáva práce, ktoré vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci v rozsahu najmenej troch hodín po sebe nasledujúcich, alebo

- pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok.

Zamestnancovi patrí v zmysle ust. § 123 ods. 1 Zákonníka práce za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

S vedúcim zamestnancom možno v súlade s ust. § 123 ods. 2 Zákonníka práce v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu. Mzdové zvýhodnenie v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatrí.

Pracovný čas

Zamestnávateľ je v zmysle ust. § 98 ods. 8 Zákonníka práce povinný u zamestnanca pracujúceho v noci rozvrhnúť ustanovený týždenný pracovný čas tak, aby priemerná dĺžka pracovnej zmeny neprekročila osem hodín v dobe najviac štyroch kalendárnych mesiacov po sebe nasledujúcich, pričom pri výpočte priemernej dĺžky pracovnej zmeny zamestnanca pracujúceho v noci sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa.

Pre úplnosť dodávame, že v súlade s ust. § 98 ods. 9 Zákonníka práce pracovný čas u zamestnanca vykonávajúceho ťažkú telesnú prácu alebo ťažkú duševnú prácu, alebo prácu, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, nesmie presiahnuť osem hodín v priebehu 24 hodín.

Zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov v súlade s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vymedzí okruh ťažkých telesných prác alebo ťažkých duševných prác, alebo prác, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia.

Pracovný čas zamestnanca je v zmysle ust. § 85 ods. 5 Zákonníka práce najviac 40 hodín týždenne.

Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.

Nepretržitá prevádzka

V súlade s metodickým usmernením o organizácii práce a uplatňovaní prevádzkových režimov v zdravotníckych zariadeniach po nadobudnutí účinnosti zákona č. 348/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/20001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony platí, že:

,,Hoci tak trojzmenná, ako aj nepretržitá prevádzka zahŕňajú všetky tri zmeny denného cyklu (ranná, odpoludňajšia a nočná zmena), rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že kým trojzmenný pracovný režim sa uplatňuje iba v určených pracovných dňoch, výkon pracovnej činnosti v nepretržitom režime prebieha po všetky dni v týždni a neprerušuje sa dňami nepretržitého odpočinku v týždni ani sviatkami (podľa § 94 ods. 1 dňami pracovného pokoja).“

Vo Vašej otázke neuvádzate, či vo Vašej prevádzke vykonávate svoju činnosť aj v noci počas dní pracovného pokoja.

Ak prácu vykonávate aj v noci počas dní pracovného pokoja, vzťahuje sa na Vás vyššie citovné ust. 85 ods. 5 Zákonníka práce v časti o nepretržitej prevádzke a Váš maximálny pracovný čas by mal byť v rozsahu 37,5 hod. týždenne.

V tejto súvislosti Vám odporúčame obrátiť sa na zamestnávateľa na vykonanie nápravy.

Ak s tým nebude súhlasiť, môžete sa obrátiť na príslušný inšpektorát práce, ktorý v súlade s ust. § 7 ods. 3 písm. a) druhý bod zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia.

V súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce platí, že na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

Trojzmenná prevádzka

Ak Vašu prácu vykonávate len v noci počas pracovných dní, teda v trojzmennej prevádzke, zamestnávateľ správne použil ustanovenia Zákonníka práce čo sa týka maximálnej dĺžky pracovného času v rozsahu 40 hodín týždenne.

Vo Vašej otázke neuvádzate, na základe čoho ste mali doteraz upravený pracovný čas na 37,5 hod. (či na základe kolektívnej zmluvy, iného vnútropodnikového predpisu alebo tak bolo individuálne dojednané v pracovnej zmluve).

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v prípade trojzmennej prevádzky zamestnávateľ neporušil svoju povinnosť podľa Zákonníka práce, ak Vám týždenný pracovný čas predĺžil na 40 hodín týždenne za predpokladu, že to nevylučujú vnútorné predpisy zamestnávateľa alebo kolektívna zmluva.

Dohoda o zmene pracovných podmienok

V súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákonníka práce je v pracovnej zmluve zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

- druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,

- miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),

- deň nástupu do práce,

- mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa ods. 2 uvedného ust. Zákonníka práce zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné po dmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky.

Podľa ust. § 43 ods. Zákonníka práce platí, že ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1 písm. d) a odseku 2 dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona.

V súlade s ust. § 54 Zákonníka práce platí, že dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene.

Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

Z uvedeného vyplýva, že ak ste mali pracovný čas individuálne dojednaný v pracovnej zmluve, predtým, než Vám bol pracovný čas predĺžený z 37, 5 hod. na 40 hod. týždenne bez zvýšenia mzdy, bol zamestnávateľ povinný Vám túto skutočnosť oznámiť a vyžiadať si Váš písomný súhlas.

Ak ste takúto dohodu so zamestnávateľom uzavreli, nemôžete sa domáhať zvýšenia platu z dôvodu predĺženia pracovného času. Uvedené ustanovenia sa týkajú len pracovného času rozvrhnutého na smeny, ak sa Vám však na základe dohody upravil pracovný čas na jednozmennú prevádzku, mohol by aj 40 hodínový uväzok upravený podľa toho. Odporúčame preštudovať dohodu, ak ste nejakú podpísali. 

Ak ste zatiaľ takúto dohodu neuzavreli, nemusíte s jej obsahom súhlasiť. Bude potom na zamestnávateľovi, aké ďalšie riešenie Vám navrhne, či bude so zvýšením platu súhlasiť alebo sa dohodnete na skončení pracovného pomeru alebo Vám navrhne iné riešenie.

Ak bol Váš pracovný čas v pracovnej zmluve upravený len odkazom na kolektívnu zmluvu, jej zmena má vplyv aj na zmenu individuálnych práv a povinností (za predpokladu, že Vaša pracovná zmluva nestanovuje inak) a teda nie je porušením povinností zamestnávateľa, ak pracovný čas predĺži v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce bez súčasného zvýšenia mzdy (nakoľko pri zmene kolektívnej zmluvy sa vyžaduje súhlas odborového orgánu).

Dobrý deň.

Pracovný čas

Ako sme uviedli už v našej prvej odpovedi, zamestnanec, ktorý vykonáva prácu v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac v rozsahu 37, 5 hod týždenne. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ Vám nemôže predĺžiť pracovný čas na 40 hodín týždenne.

Zásada rovnakého zaobchádzania so zamestnancami

Čo sa týka rovnakého zaobchádzania so zamestnancami, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný v súlade s ust. § 13 ods. 1 Zákonníka práce zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Antidiskriminačný zákon).

Podľa ust. § 6 ods. 1 a § 2 ods. 1 Antidiskriminačného zákona platí, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

V zmysle ust. § 6 ods. 2 Antidiskriminačného zákona zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach

- prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len „zamestnanie“) vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania,

-výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania,

- prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu zamestnania (ďalej len „odborné vzdelávanie“) alebo

- členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom poskytujú.

Dovolenka

Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má v súlade s ust. § 101 Zákonníka práce nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka.

Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Základná výmera dovolenky je podľa ust. § 103 ods. 1 Zákonníka práce najmenej štyri týždne.

Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov.

V súlade s ust. § 104 Zákonníka práce platí, že ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka (§ 87), patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.

Nakoľko nedisponujeme bližšími informáciami o tom, koľko dní ste odpracovali ani ako upravuje dovolenku kolektívna zmluva Vášho zamestnávateľa, ak máte za to, že Vás zamestnávateľ ukrátil o čas dovolenky, na ktorý máte nárok, odporúčame Vám obrátiť sa na advokáta, ktorý zhodnotí Vaše nároky a pomôže Vám vymôcť, čo Vám podľa zákona právom patrí.

Preplatenie sviatkov z minulých rokov

Ak ste boli ukrátený o časť mzdy, na ktorú ste mali nárok z titulu výkonu práce počas sviatkov, môžete sa so svojim nárokom obrátiť na súd.

Upozorňujeme však na premlčaciu dobu, ktorá je v tomto prípade trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Odporúčame riešiť spory so zamestnávateľom prostredníctvom mediátora. Ide o mimosúdne riešenie sporov. Prípadne sa máte právo tiež obrátiť na Inšpektorát práce.